https://www.hruby-sur.sk/
Domov  |  Fotogaléria  |  Tlačivá a žiadosti  |  Farské oznamy  |  Máte otázky?  |  Kontakt  |  Odkazy   
Menu
Prečítajte si
Šúrsky Spravodaj / Súri Hiradó
Domov » Články » Komunitný plán obce 2018 - 2022

Komunitný plán obce 2018 - 2022

verzia pre tlač
poslať e-mailom
 

                                                                

 

 

                                                               

        KOMUNITNÝ PLÁN SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

 

               OBCE HRUBÝ ŠÚR

 

     2018 – 2022

 


Príhovor starostu obce Hrubý Šúr

 

Vážení občania,

 


Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril  a predstavil  Komunitný plán sociálnych služieb obce Hrubý Šúr, ktorý bol spracovaný  v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.  o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý je v platnosti od 1.1.2009. V zmysle uvedeného zákona obec vypracúva  a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká
a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode, určuje potreby rozvoja sociálnych služieb a určuje personálne podmienky, finančné podmienky, prevádzkové podmienky a organizačné podmienky na ich zabezpečenie. Požiadavka humanizácie a modernizácie sociálnych služieb SR reaguje na trendy uplatňované EÚ v tejto oblasti, ktorých cieľom je zabezpečiť pre klientov kvalitné sociálne služby. V praxi to znamená zabezpečenie prístupnosti k sociálnym službám, a to aj z hľadiska prostredia,
v ktorom sa sociálne služby poskytujú. Táto povinnosť vyplýva poskytovateľom sociálnych služieb aj priamo zo zákona o sociálnych službách a má umožniť prijímateľom sociálnych služieb prístup k fyzickému prostrediu, priestorom a budovám, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a zabezpečiť minimálne požiadavky a štandardy bývania. Komunitný plán nám slúži ako nástroj, ktorým je možné plánovať obsah a rozsah sociálnych služieb tak, aby zodpovedali špecifikám našej obce a potrebám našich občanov.

Našou snahou je, aby sme postupne v ďalšom období zabezpečovali úlohy a ciele stanovené v Komunitnom pláne sociálnych služieb. Vďaka komunitnému plánu sa nám bude dariť adresnejšie a efektívnejšie využívať financie obecného rozpočtu pre skvalitnenie sociálnych služieb tam, kde je to potrebné a dôležité. Dokument je podkladom nielen pre odborníkov, ale pre všetkých obyvateľov obce.

Preto všetkým realizátorom a poskytovateľom sociálnych služieb želám veľa úspechov pri mobilizácii zdrojov v obci a naplnenie spoločne plánovaných zámerov v obci.

 

 

                                                                                                          Ing. Ladislav Gujber

                                                                                                                 starosta obce

 

 

 

Úvod

 

1. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

     1.1 Právny rámec poskytovania sociálnych služieb

     1.2 Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov

      1.3 Analýza sociologických a demografických údajov

             1.3.1 Obyvateľstvo

             1.3.2 Školstvo

             1.3.3. Kultúra a šport

             1.3.4 Zdravotníctvo

             1.3.5 Služby

             1.3.6 Nezamestnanosť

             1.3.7 Sociálne znevýhodnené skupiny

                      Seniori

                      Nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním

                      Deti, mládež a rodiny v riziku sociálneho vylúčenia

                      Zdravotne postihnutí

                      Občania so sociálnymi a spoločenskými problémami

     1.4 Analýza stavu poskytovaných sociálnych služieb

     1.5 Analýza požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb

    1.6 SWOT analýza v sociálnej oblasti

2. CIELE A PRIORITY ROZVOJA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

    2.1 Rozvoj ambulantných a pobytových sociálnych služieb

    2.2 Časový plán realizácie koncepcie rozvoja sociálnych služieb

           2.2.1 Finančné podmienky obce na poskytovanie sociálnej služby

3. SPŌSOB VYHODNOCOVANIA KONCEPCIE ROZVOJA SOCIĹNYCH SLUŽIEB

4. PODMIENKY A SPŌSOB ZMENY A AKTUALIZÁCIE KPSS

5. SÚLAD POSKYTIOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Záver

Prílohy

 

 

 

 

 

 

Úvod

Komunitné plánovanie sociálnych služieb je jednou zo základných metód riadenia rozvojových procesov, pomocou ktorej je možné plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám jednotlivých občanov miest. Výsledkom procesu je komunitný plán sociálnych služieb. Úlohou komunitného plánu je pojať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov mesta a predchádzať sociálnemu vylúčeniu či sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín. Komunitný plán obce  sa vypracúva v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb s ohľadom na miestne špecifiká a potreby. Stratégia rozvoja sociálnych služieb obce v predkladanom komunitnom pláne zahŕňa v sebe aktualizáciu kompetencií podľa novej legislatívy zákona o sociálnych službách, ktorý značne rozširuje pôsobnosť obce a prioritne podporuje rozvoj:

-          Zvyšovania kvality poskytovaných sociálnych služieb,

-          Komunitných a terénnych služieb,

-          Sociálneho poradenstva, prevencie a krízovej intervencie,

-          Odborného a osobného rastu zamestnancov v sociálnych službách

 Pri spracovávaní komunitného plánu je nevyhnutné vypracovať analýzy organizácie a jej portfólia, ktorá nám dáva odpoveď na otázky. Čo práve robíme? Aké produkty a služby sme ponúkali v minulosti, aké ponúkame teraz a aké budeme ponúkať v budúcnosti? Ktoré projekty boli pre nás úspešné a prispeli k naplneniu poslania organizácie a majú potenciál rásť, byť tvorivé a dynamické do budúcnosti.

Výsledkom komunitného plánovania by mala byť odpoveď na otázky typu:

- Aké sociálne služby treba vytvoriť?

- Aké sociálne skupiny potrebujú zvýšenú starostlivosť?

- Aké má obec ľudské, materiálne a finančné zdroje na poskytovanie sociálnych

služieb?

Už zo samého pojmu „komunitný“ môžeme predpokladať, že celé komunitné plánovanie vo všetkých jeho fázach prebieha za účasti komunity, teda predovšetkým zástupcov užívateľov, poskytovateľov a zadávateľov sociálnych služieb. Základným princípom komunitného plánovania sociálnych služieb je princíp triády, ktorý deklaruje, že v rámci metódy a procesu komunitného plánovania sociálnych služieb spolu plánujú a spolupracujú minimálne tri strany:

· Užívatelia sociálnych služieb

· Zadávatelia sociálnych služieb

· Poskytovatelia sociálnych služieb

            Zmyslom komunitného plánovania je taktiež aktivizácia obyvateľstva a skvalitnenie poskytovania sociálnych služieb spoločným koordinovaným postupom, posilňovanie sociálnej súdržnosti všetkých obyvateľov obce a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii jednotlivcov a skupín. Hlavným zámerom realizácie komunitného plánu sociálnych služieb je spokojnosť občanov s poskytovanými službami v obci, zvýšenie kvality, aktívny záujem ľudí o udržateľnosť a rozvoj komunity obce.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1 VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

 

1.1  Právny rámec poskytovania sociálnych služieb

 

V roku 2008 pristúpilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k zásadnej zmene pri poskytovaní sociálnych služieb v Slovenskej republike. Prijatím zákona NR SR
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009 sa stanovili nové postupy a formy poskytovania sociálnych služieb. V zákone o sociálnych službách sú podrobne upravené povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ide napríklad o povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnych služieb tzv. štandardy kvality. Zákon o sociálnych službách rozdeľuje sociálne služby v závislosti od povahy nepriaznivej sociálnej situácie alebo od cieľovej skupiny, ktorej sú určené:

(1) Sociálne služby podľa druhu sú

A) SOCIÁLNE SLUŽBY KRÍZOVEJ INTERVENCIE, KTORÝMI SÚ:

1. terénna sociálna služba krízovej intervencie,

2. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú:

2.1. nízkoprahové denné centrum,

2.2. integračné centrum,

2.3. komunitné centrum,

2.4. nocľaháreň,

2.5. útulok,

2.6. domov na polceste,

2.7. zariadenie núdzového bývania,

3. nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu,

B) SOCIÁLNE SLUŽBY NA PODPORU RODINY S DEŤMI, KTORÝMI SÚ:

1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

2. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,

3. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života,

4. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,

5. služba včasnej intervencie,

C) SOCIÁLNE SLUŽBY NA RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Z DÔVODU ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA, NEPRIAZNIVÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU ALEBO Z DÔVODU DOVŔŠENIA DÔCHODKOVÉHO VEKU, KTORÝMI SÚ

1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, ktorými sú:

1.1. zariadenie podporovaného bývania,

1.2. zariadenie pre seniorov,

1.3. zariadenie opatrovateľskej služby,

1.4. rehabilitačné stredisko,

1.5. domov sociálnych služieb,

1.6. špecializované zariadenie,

1.7. denný stacionár,

2. domáca opatrovateľská služba (ďalej len "opatrovateľská služba"),"

3. prepravná služba,

4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

5. tlmočnícka služba,

6. sprostredkovanie tlmočníckej služby,

7. sprostredkovanie osobnej asistencie,

8. požičiavanie pomôcok,

D) SOCIÁLNE SLUŽBY S POUŽITÍM TELEKOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ, KTORÝMI SÚ

1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

E) PODPORNÉ SLUŽBY, KTORÝMI SÚ

1. odľahčovacia služba,

2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,

4. podpora samostatného bývania,

5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni,

6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni,

7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

 

Sociálna oblasť súvisí s dokumentmi vyššej úrovne a to:

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014-2020

Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019

Národná stratégia na ochranu detí pred násilím Národná stratégia zamestnanosti do roku 2020

Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020

Koncepcia rozvoja sociálnych služieb BSK

Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2016-2020

Zákon č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov

Zákon č. 417/2013 Z.z. o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 36/2005 Z.z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení  niektorých zákonov

            Štát priamo v § 83 odsek 2 zákona 448/2008 Z.z o sociálnych službách ukladá obci vypracovanie a schválenie komunitného plánu sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadní miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných na území obce a určí personálne, finančné, prevádzkové a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.

MPSVR SR vydalo Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020, ako záväzný dokument, vypracovaný v súlade so zákonom slúžiaci ako nástroj štátnej politiky rozvoja a sociálnych služieb a taktiež systémovým vyjadrením záujmov, úloh a podporných opatrení vlády SR v tejto oblasti. Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú odzrkadlením reálnej situácie poskytovania sociálnych služieb v SR (najmä ich nedostupnosť, nedostatočné materiálno technické zabezpečenie, personálne podmienky poskytovania sociálnych služieb) a vychádzajú z potrieb identifikovaných v rámci SR a zároveň z priorít Európskeho spoločenstva (dostupnosť, prístupnosť sociálnych služieb, ich finančná udržateľnosť).

Jedným z prierezových princípov národných  priorít je deinštitucionalizácia sociálnych služieb a postupné znižovanie zariadení sociálnych služieb a prevádzkovanie zariadení s nízkou kapacitou (zariadenia rodinného typu) a podpora poskytovania terénnych a ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom.

 

            Rozvoj sociálnych služieb je jedným z predpokladov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, a preto je nevyhnutné, aby obec zohľadňovala rozvoj sociálnych služieb v súlade so stanovenými národnými prioritami.

 

1.2  Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov

 

Kompetencie obcí v sociálnej oblasti sú rozsiahle a dotýkajú sa všetkých oblastí sociálneho zabezpečenia. Obec má nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní úloh spojených
s riešením hmotnej aj sociálnej núdze občanov, sociálnej pomoci, sociálnoprávnej ochrany
a sociálnej kurately a najmä v oblasti sociálnych služieb.

Miestna legislatíva

- všeobecné záväzné nariadenia obce, ktoré sa týkajú sociálnej problematiky,

- zásady poskytovania finančnej pomoci.

Zákon o sociálnych službách  č. 448/2008 Z.z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov dáva obci tieto hlavné kompetencie a úlohy:

Podľa § 80 zákona 448/2008 Z.z.

Obec

a, vypracúva, schvaľuje Komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode

b, utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja

c, je správnym orgánom v konaniach o

 1, odkázanosti na sociálnu službu

 - v zariadení pre seniorov

 - v zariadení opatrovateľskej služby

 - v dennom stacionári

 - v odkázanosti na opatrovateľskú službu

 - v odkázanosti na prepravnú službu

 - a ďalšie

d, vyhotovuje posudok  a rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu

e, poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie

 1. sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie

 základných životných potrieb v nocľahárni, v nízkoprahovom dennom centre

2. sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, v zariadení

 pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári

 3. opatrovateľskej služby

 4. prepravnej služby

 5. odľahčovacej služby

 6. pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31

 7. terénnej sociálnej služby krízovej intervencie

f, poskytuje základné sociálne poradenstvo

g, môže poskytovať alebo zabezpečovať poskytovanie aj iných druhov sociálnej

služby

podľa § 12

h, uzatvára zmluvu

 1. o poskytovaní sociálnej služby

 2. o poskytnutí finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej

 fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku

 sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby

 3. o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6 s inou obcou

 alebo iným poskytovateľom sociálnej služby, ktorého zriadila iná obec, alebo

 vyšší územný celok a ďalšie

V ustanoveniach §§ 82 a 83 upravuje zákon o sociálnych službách úlohy obce v komunitnom rozvoji a komunitnom plánovaní:

§ 82

Komunitný rozvoj, komunitná práca a komunitná rehabilitácia

 

1, Obec za účelom predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia  nepriaznivých sociálnych situáciách a riešenia miestnych problémov utvára  podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych  služieb podľa tohto zákona, a na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu.

1. Komunitná práca je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu problémov v rámci miestneho spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.

2. Komunitná rehabilitácia je koordinácia činnosti subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti….

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej

sociálnej situácií a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Za účelom vykonávania

komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

 

§ 83

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

Obec vypracúva komunitný plán sociálnych služieb v spolupráci

- s inými poskytovateľmi sociálnych služieb  v územnom obvode

- s prijímateľmi sociálnych služieb v územnom obvode

1. Obec podľa § 80 písm. a, vypracúva  a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode.

2. Komunitný plán sociálnych služieb obsahuje najmä:

- analýzu stavu poskytovaných sociálnych služieb v územnom obvode obce

 - analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnej služby a ďalších obyvateľov v územnom obvode obce na rozvoj sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín v územnom obvode obce

- analýzu sociologických údajov a demografických údajov v územnom obvode obce

           - určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb  podľa a jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín, vrátane kvantifikácie potrebnej kapacity týchto služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, potrebného počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení v územnom obvode obce

- časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb s určením kapacity jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a ak ide o sociálnu službu v zariadení, počtu miest v jednotlivých zariadení, v jednotlivých rokoch v členení na existujúcu kapacitu a kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacity tak, aby boli vytvorené podmienky na zabezpečenie dostupnosti sociálnej služby pre obyvateľov obce a vyššieho územného celku, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, vrátane určenia finančných podmienok, personálnych podmienok, prevádzkových podmienok a organizačných podmienok, ktoré vytvára obec a zapojené subjekty na tvorbu a realizáciu komunitného plánu sociálnych služieb

 - spôsob  každoročného vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb

 - podmienky a spôsob zmeny aktualizácie komunitného plánu sociálnych služieb

Cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb je:

a. posilňovať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov obce

b. predísť sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín

c. opäť vtiahnuť do života komunity tých, ktorí stoja na jej okraji

Obec schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb a do 15 dní od jeho schválenia ho predkladá vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa nachádza.

KOMUNITA A KOMUNITNÝ ROZVOJ

            Komunita je skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou v obci alebo v časti a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele.

Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu za účelom predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.

Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva, hlavne rozvojom sociálnych služieb.

Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti subjektov – rodiny, obce, vzdelávacích inštitúcií, poskytovateľov sociálnych služieb, poskytovateľov služieb v zamestnanosti a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora je začlenenia do spoločnosti.

Za účelom vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

 

ÚČASTNÍCI KOMUNITNÉHO PLÁNU SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

 

            Na trhu sociálnych služieb sa podieľajú traja aktéri – užívateľ, poskytovateľ a objednávateľ. Tieto tri skupiny sa sústavne a priebežne schádzajú a rokujú spolu o dohode, ako čo najlepšie naplniť predstavy a požiadavky každého z nich.

- Prijímateľ sociálnej služby – je fyzická osoba, ktorá využíva sociálne služby, nakoľko sa ocitla v nepriaznivej sociálnej situácii

- Poskytovateľ sociálnej služby  - je subjekt poskytujúci sociálne služby za podmienok stanovených zákonom alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá zriadila na tento účel:

a/ verejný poskytovateľ – obec, vyšší územný celok

b/ neverejný poskytovateľ – nezisková organizácia, občianske združenie, a pod.

- Objednávateľ sociálnej služby  

a/ osoba, ktorá zabezpečuje poskytovanie sociálnych služieb

b/ obec a vyšší územný celok – subjekt v kompetencií ktorého je sociálna služba

 

- Sociálna služba je súbor odbornej, obslužnej alebo ďalšej činnosti, zamerané na:

a/ prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity

b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a podpora je začlenenia do spoločnosti

c/ zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb fyzickej osoby

d/ riešenie krízovej sociálnej situácie

e/ prevenciu sociálneho vylúčenia.

 

SOCIÁLNE BÝVANIE

            Úlohou štátu v rámci sociálnej politiky je vytvárať legislatívne a ekonomické podmienky pre dostupnosť bývania aj domácnostiam s nízkymi príjmami a pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva. Keďže časť obyvateľstva nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu bytu, ani takou výškou príjmu, ktorá by mu umožnila splácať hypotekárny úver, sú tieto domácnosti odkázané na pomoc verejného sektora.

Výstavbu nájomných bytov pre verejný nájomný sektor budú naďalej zabezpečovať hlavne obce. Je však potrebné vytvárať podmienky, aby sa do tejto výstavby mohli v širšej miere zapojiť aj neziskové organizácie a iné subjekty.

Sociálna politika v oblasti bývania definuje špeciálne formy bývania určené pre nasledovné kategórie:

1/ občania, ktorí sa dostávajú do pozície skupín ohrozených sociálnym vylúčením, napr.

- občania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez práce,

- ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím,

- mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy,

- seniori, osamelí rodičia s deťmi a mnohodetné rodiny,

- občania marginalizovanej rómskej komunity.

2/ marginalizované skupiny obyvateľstva, v najvyššej miere Rómovia, ktoré sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením napríklad v dôsledku straty bydliska, dlhodobej nezamestnanosti, závislosti od drog, nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti.

Pre bývanie týchto skupín obyvateľstva treba vytvárať podmienky najmä v sociálnom bývaní zodpovedajúceho štandardu, alebo v prípade niektorých špecifikovaných sociálne ohrozených či vylúčených skupín v rôznych zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých je poskytovaná osobitná sociálna alebo zdravotná starostlivosť a sú zabezpečené aj iné služby v závislosti od druhu a účelu zariadenia. Do kategórie sociálneho bývania možno zahrnúť:

- nájomné byty vo verejnom nájomnom bytovom sektore vrátane malometrážnych bytov určených ako prvé bývanie pre mladé rodiny s tým, že nárok na takéto bývanie budú mať len domácnosti do stanovenej výšky príjmov,

- byty a iné formy bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami a skupiny so špecifickými potrebami, ako napríklad byty pre občanov v sociálnej núdzi, s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelých rodičov starajúcich sa o maloleté deti, mnohodetné rodiny, občanov po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, občanov s problémami sociálneho začlenenia a občanov bez prístrešia,

- byty nižšieho štandardu pre neplatičov nájomného a pre marginalizované skupiny obyvateľstva,

- byty pre bývanie starších ľudí, pričom sa bude vychádzať z majetkových pomerov budúcich užívateľov.

Pre veľmi úzko špecifikované sociálne ohrozené či vylúčené skupiny obyvateľstva je bytová otázka zabezpečená vo forme zariadení sociálnych služieb. Medzi tieto zariadenia je možné zaradiť detské domovy, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, útulky atď. Zariadenia sociálnych služieb však neslúžia na zabezpečovanie bývania, ich prioritou je poskytovanie sociálnych služieb.

 

NÚDZA

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, stratu zamestnania.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Osobitný príjemca je obec, alebo ak je to odôvodnené, iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Osobitného príjemcu určuje rozhodnutím ÚPSVaR. Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytovať za cenu obvyklú a na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky a príspevkov nedosiahol účel. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase. ÚPSVaR uvoľní osobitného príjemcu, ak pominuli dôvody na jeho určenie. Obec je osobitným príjemcov dávky a príspevkov na základe rozhodnutia ÚPSVaR aj vtedy, ak súhlasí, že bude vykonávať funkciu osobitného príjemcu voči všetkým občanom vo svojom územnom obvode, ktorým úrad priznal dávku a príspevky právoplatným rozhodnutím. Na takýto výkon osobitného príjemcu úrad s obcou uzatvorí dohodu. Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť len na prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. ÚPSVaR dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti.

 

SOCIÁLNE DÁVKY

V minulosti bola hodnota sociálnej dávky častokrát vyššia ako minimálna mzda či iný príjem. V novom systéme dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke motivujú občana zmeniť jeho sociálnu a životnú situáciu. Hlavným cieľom týchto zmien je, aby si ľudia vlastným pričinením, aktivitou či majetkom pomohli a neboli závislí od sociálnych príjmov.

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z.z o pomoc v hmotnej núdzi a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z.z. účinnosťou od 01.07.2016.

Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré s ním posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na:

- úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie,

- základné vybavenie domácnosti,

- zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa,

- na mimoriadne liečebné náklady.

Túto dávku možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima. V súčasnosti dávku vypláca samospráva. Deti poberateľov dávky v hmotnej núdzi majú nárok na dotáciu na stravu. Dotáciu na stravu môžu čerpať žiaci základných škôl a deti v materských školách.

 

1.3  Analýza sociologických a demografických údajov

 

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj  svojho územia a o potreby jeho obyvateľov. Základným riadiacim dokumentom, ktorý usmerňuje všetky plánované rozvojové aktivity obce je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. PHSR obce Hrubý Šúr deklaruje rozšírenú víziu obce takto:

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hrubý Šúr s výhľadom do roku 2022 (PHSR) je strednodobý strategický dokument, ktorý na základe analýzy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce stanovuje jeho strategické ciele a priority rozvoja. Je prostriedkom na napĺňanie vízie ďalšieho smerovania rozvoja obce.  Úspešná implementácia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hrubý Šúr napomôcť k zlepšeniu vybavenosti obce základnou infraštruktúrou, povzbudeniu podnikateľskej aktivity, rozvoju vidieckej turistiky, efektívnemu zvýšeniu využitia miestnych daností, aktivizácii miestneho obyvateľstva, oživeniu kultúrneho, športového a spoločenského života v obci, zlepšeniu sociálnej klímy a životného prostredia. Následne na to môže realizácia opatrení stanovených PHSR generovať príjmy a tým zvýšiť celkovú životnú úroveň obyvateľstva a zároveň postaviť pevné základy zodpovednej miestnej samosprávy.

            Sociálna analýza je súhrn faktorov v oblasti sociálnej, technologickej, ekonomickej a politickej. Ide o problémy a zámery na celoštátnej či nadnárodnej úrovni, ktoré majú vplyv na miestny rozvoj sociálnych služieb. Jednotlivé faktory sa vzájomne ovplyvňujú a nemožno ich posudzovať oddelene.

-Technologické faktory  ovplyvnia tempo inovácií v technológiách, najmä informačných, podstatne zvyšujú produktivitu i kvalitu výroby. Postupná informatizácia spoločnosti spôsobuje, že informácie z akejkoľvek oblasti sú šírené a dostupné rôznym spôsobom. V súčasnosti je možné poskytovať sociálne služby s využitím telekomunikačných technológií

- Sociologické faktory majú najväčší vplyv na vývoj spoločnosti a to:

a/ demografické zmeny

b/ zmeny v životnom štýle

c/ oslabovanie tradičných ľudských hodnôt

- Ekonomické faktory, ktoré svojimi zmenami za posledných dvadsať rokov ovplyvnili vývoj celej spoločnosti. V oblasti služieb vo verejnom záujme došlo k zmenám systému v oblasti organizácie, riadenia aj financovania. Od 01.07.2002, kedy sa začala decentralizácia verejnej správy, prešli sociálne zariadenia a služby do pôsobnosti samospráv.

- Politické faktory  určuje parlament a vláda zákonmi a programovými vyhláseniami alebo rozhodnutím vstúpiť do EÚ a NATO, zavedenie eura na Slovensku. Programovým vyhlásením z augusta 2006 Vláda SR sa zaviazala poskytovať pre obyvateľov taký sociálny program, ktorý bude garantovať udržanie a rozvoj ľudských, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv smerujúcich k dôstojnej životnej úrovni každého človeka. Systém sociálnej politiky bude nastavený tak, aby bol sociálne spravodlivý, transparentný, trvalo finančne udržateľný a aby zabezpečil rovnosť príležitosti. K prioritám vlády v sociálnej oblasti patrí politika zamestnanosti, pracovné vzťahy a sociálny dialóg, sociálne zabezpečenie, podpora rodiny, podpora rodovej rovnosti a efektívnosti inštitúcií.

V snahe zabezpečiť kontinuitu a efektivitu poskytovaných sociálnych služieb a súčasne v snahe podporiť zotrvanie ľudí odkázaných na pomoc čo najdlhšie v ich prirodzenom rodinnom prostredí v súčasnosti prebieha proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb na Slovensku. Vláda SR schválila dňa 30.11.2011 Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti(ďalej len Stratégia DI). Slovenská republika sa týmto dokumentom hlási k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov dlhodobo uplatňovaného, ale už historicky prekonaného modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach, menovite detí v náhradnej starostlivosti a ľudí so zdravotným postihnutím, seniorov, a jeho nahradenie alternatívnym modelom služieb a opatrení, svojim charakterom čo najviac podobným podmienkam bežného života.

Základným zámerom deinštitucionalizáície v SR je vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov, odkázaných na pomoc spoločnosti, v prirodzenom sociálnom prostredí komunity, prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme. Dňa 14.12.2012 bol schválený národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb. Vypracovanie Národného akčného plánu DI je jednou zo základných úloh Stratégie DI. Národný akčný plán DI predstavuje základný plánovací dokument Stratégie DI v oblasti prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb v SR.

 

Poloha obce:

 

V malebnom prostredí Podunajskej nížiny, dvadsaťpäť kilometrov východne od Bratislavy, leží úhľadná dedinka Hrubý Šúr. Táto obec patrí do okresu Senec,  rozprestiera  sa na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

 

 

 

Vznik obce:

 

Archeologické nálezy v katastri a okolitých lokalitách dokazujú prítomnosť človeka už od mladšej doby kamennej. Priamy doklad o osídlení katastra obce pochádza zo 7. storočia. Pri hlbokej orbe v lokalite Csandal boli roku 1952 objavené ľudské kosti a rôzne dobové zbrane. Ďalšou lokalitou je Kerektó, kde sa našlo pohrebisko z 8.–11. storočia. Prvé písomné pamiatky, v ktorých je zmienka aj o obci, pochádzajú z 13. storočia a sú uložené v štátnych archívoch. Najstaršia písomná pamiatka pochádza z roku 1245, v ktorej sa obec – osada spomína ako SWR. V listine z 15. marca 1256 sa uvádza, že vlastníkom chotára a osady je magister Bolch de Súr.  Územie obce sa spočiatku uvádza ako usadlosť (majetok), neskôr ako osada. Predajom, dedením, darovaním či iným spôsobom obec a jej kataster pripadli zemanom a zemianskym rodinám Jókaiovcov, Feéliovcov, Szüllőovcov. V 15. storočí patrila obec ako poddanská dedina Petheovcom a Csorbovcom, neskôr Illésháziovcom, Ságiovcom a nakoniec Pálffyovcom, ktorí si moc a vplyv nad obcou udržali až do roku 1918.

Názov obce Hegysúr – terajší Hrubý Šúr – sa prvýkrát objavuje na listine z roku 1524 z čias panovania kráľa Ľudovíta II. Obec bola v tomto období poddanskou dedinou zaoberajúcou sa poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. Od 18. storočia obec spravovali richtári a tzv. prísediaci. Podľa písomných záznamov prvým obecným richtárom bol Ján Takács, neskôr Ján Berka. Vzhľadom na to, že obec vo svojej histórii vystriedala mnohých majiteľov, neprijala za svoj erb žiaden z rodových erbov majiteľov, ale zvolila si do svojich obecných pečatí vlastný motív.

 

1.3.1. Obyvateľstvo

 

Socioekonomický rozvoj primárne závisí od rozvoja ľudských zdrojov, pretože sa podieľa na tvorbe ekonomických hodnôt           z podnikateľského hľadiska a z hľadiska spotreby  tovarov a služieb. Obyvateľstvo pre obec predstavuje nielen významný sociálny kapitál, ale aj dynamický element vzhľadom na jeho počet, štruktúru, priestorové rozloženie a iné znaky. V obci Hrubý Šúr má k 31.12.2017 trvalý pobyt  950 obyvateľov. Počet obyvateľov prudko rastie v dôsledku novej výstavby v obci. Vývoj počtu obyvateľstva dokumentuje tabuľka 1,2

           

 

 

ROK

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Počet obyvateľov

774

793

821

860

908

927

950

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu (ďalej len „ŠÚ“), OcÚ 2017           

Obyvateľstvo podľa vekovej štruktúry z materiálov  za rok 2017 dokumentuje tabuľka 3

Vek. Skupina/rok

                          2017

Predproduktívny vek

od 0 – 14 rokov

                             208

 

Produktívny vek spolu:

Poproduktívny vek spolu:

                             532

                             210                       

                         

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ, OcÚ 2017

 

Na základe uvedených hodnôt v tabuľke má vývoj počtu obyvateľstva rastúci trend.  V obci počet obyvateľov z roka na rok rastie, čo má za následok zlepšujúcu sa demografickú štruktúru obyvateľstva a tým aj rozrastanie sa obce a vzrastanie jej rozvojového potenciálu. Nárast počtu obyvateľov v obci bol hlavne na základe toho, že sa kopíruje trend presunu na vidiek mimo ruchu mesta - obyvatelia hlavného mesta sa sťahujú do rodinných domov priľahlých satelitov vďaka rozmachu developerských projektov na podporu komplexnej a individuálnej bytovej a domovej výstavby. K tomuto trendu prispieva aj priaznivý vývoj na trhu s hypotékami. Vzhľadom na predpokladanú realizáciu stavieb domov a bytov, je predpoklad, že hustota obyvateľstva bude mať naďalej stúpajúcu tendenciu.

Môžeme konštatovať, že nárast počtu poproduktívneho obyvateľstva nie je taký rýchly ako u iných obci v Bratislavskom samosprávnom kraji. I napriek týmto skutočnostiam štruktúra obyvateľstva obce v dôsledku stagnácie počtu obyvateľov predproduktívnom veku oproti nárastu poproduktívneho v blízkej budúcnosti prinesie aj demografický problém prestarnutia obyvateľstva a problém v sociálnej starostlivosti obyvateľstva.

Kvôli nárastu poproduktívneho obyvateľstva a potrebe sociálnej služby treba uvažovať o doplnení vhodnej formy poskytovania sociálnej služby v obci. Vhodnou alternatívou do budúcna môže byť zabezpečenie permanentného poskytovania opatrovateľskej služby.

Nakoľko finančné možnosti obce sú obmedzené, obec podporuje prípadnú snahu subjektov poskytujúce sociálne služby vytvorenie sociálneho zariadenia v regióne.

 

1.3.2. Školstvo

 

Súčasnú výchovno-vzdelávaciu sústavu v obci tvorí predškolské aj školské zariadenie

prvého  stupňa. História starej základnej školy siaha do roku 1906. Prvý vymenovaný riaditeľ, a učiteľ školy zároveň, bol pán Juraj Vasilčin. V školskom roku 1933/34 mala škola 2 triedy s maďarským vyučovacím jazykom a jednu triedu slovenskej ZŠ. Od roku 1938 do roku 1945 o škole nie sú žiadne dostupné dokumenty. Od 28. januára 1946 to bola slovenská základná škola. Učiteľom bol pán Imrich Stulka. Od školského roku 1950/51 začala znovu aj maďarská základná škola. Výstavba novej ZŠ sa začala v roku 1972, odovzdaná do prevádzky bola 3. januára 1974. Od školského roku 1978/1979 tu pracoval aj školský klub.

 

Materská škola

 

Pre deti predškolského veku je zabezpečená celodenná starostlivosť v jednom predškolskom zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce s 2 triedami s počtom detí 38.

Materskú školu navštevujú deti od troch do šesť rokov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú kvalifikovaní pedagogickí zamestnanci, ktorí  zároveň vytvárajú podmienky pre príjemnú sociálno-emocionálnu klímu, podmienky pre konzultácie s rodičmi.  V materskej škole rešpektujeme zásady humanizácie a demokracie.

Rozvoj pohybových aktivít detí a zdravý telesný vývin dieťaťa zabezpečuje komplexne vybavený areál školského dvora.

 

 Základná škola

 

Škola má k dispozícii jedáleň, malú telocvičňu, športový areál. Momentálne škola (ZŠ slovenská) má 1 triedu s ročníkmi 1.-4. s jednou p. učiteľkou. ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským má 1 triedu s ročníkmi 1. -4. s  jednou p. učiteľkou. Výuku pre druhý stupeň zabezpečujú Základné školy v Senci. Školský klub je spoločný pre obe školy. Na škole výborne pracujú krúžky: literárny, počítačový a anglický jazyk.  Vo vyučovacom procese sa používajú nové počítače.

 

1.3.3. Kultúra a šport

 

Pre kultúrno – spoločenské aktivity majú obyvatelia k dispozícii kultúrny dom, ktorý má kapacitu 70 miest. V rámci kultúrno – spoločenských organizácii najvýraznejšie vyvíjajú aktivity ZO Slovenského zväzu rybárov, Csemadok, ZO Slovenského zväzu záhradkárov, Klub dôchodcov, Poľovnícke združenie Spolok, OZ ArTUR. Obec je členom ZMOS. OZ ArTUR kúpilo v roku 2012 s pomocou verejnej zbierky a sponzorov starú ľudovú školu v obci a postupne ju mení na Ekocentrum ArTUR. Ekocentrum bude mať priestor na kurzy, semináre a konferencie, knižnicu a ubytovanie. Ekocentrum doplní a dá väčší význam existujúcim eko-aktivitám v obci.

 Pre športové aktivity obyvateľov je k dispozícii športový areál, ktorého súčasťou je futbalové ihrisko, detské ihrisko, športová budova a parkovisko pre 20 áut. V športovej budove  na 2. poschodí je plánované zriadenie ďalšej triedy materskej školy. V obci pôsobí TJ Hrubý Šúr (športový klub), ktorý hrá 5. ligu a Skauti (Zväz maďarských skautov na Slovensku). V minulosti bola v obci aj hasičská zbrojnica, avšak v súčasnom období je v nej pizzeria a zachovala sa iba veža z hasičskej zbrojnice. V obci sa pravidelne odohrávajú priateľské futbalové zápasy na futbalovom ihrisku.

 Kultúrne podujatia: Obec je členom viacerých záujmových združení - ZMOS, Regionálne združenie obcí Podunajskej oblasti – Podunajsko, OOCR Senec a MAS Malodunajsko.

 Obec Hrubý Šúr počas roka organizuje viacero kultúrno – spoločenských podujatí pravidelného aj nepravidelného charakteru:

• Hodová zábava

• Deň obce

• Oslava MDD

• Deň matiek

• Ochutnávka šišiek

• Detský karneval 

• Výstava ovocia a zeleniny

• Deň dôchodcov

• Poľovnícka zábava

• Tekvicové oslavy

• Mikuláš

• Vianočné oslavy.

Na uvedených podujatiach spravidla vystupujú so svojim programom deti z MŠ a ZŠ, ale aj umelci z okolia, či pozvaní umelci zo Slovenska. Kultúrno – spoločenské podujatia sa odohrávajú predovšetkým v kultúrnom dome, ale aj na verejných priestranstvách v intraviláne obce.

 Kultúrny život v Hrubom Šúri zabezpečuje vedenie obce v spolupráci so spoločenskými organizáciami. V priebehu rokov sa vyprofiloval stabilný celoročný plán kultúrnych a spoločenských aktivít. Na každom podujatí má dominantný vplyv niektorá zo spoločenských organizácií, ale participujú všetky, vrátane verejnosti.

 

1.3.4. Zdravotníctvo

 

Priamo v obci neposkytuje svoje služby žiaden lekár a nenachádza sa tu ani lekáreň. Obyvatelia dochádzajú za lekármi do obce Kráľová pri Senci alebo do blízkych miest Senca, Dunajskej Stredy, Galanty a Bratislavy.  Nemocničné služby využívajú obyvatelia v Bratislave, Dunajskej Strede a v Galante.

 

1.3.5. Služby

 

V obci je zastúpenie najmä drobných živnostníkov. Ich existencia na území obce značne vplýva na finančné možnosti obce a obyvateľstva. Koncentrácia obyvateľstva v obci podmieňuje aj rozvoj služieb pre obyvateľstvo. Ponuka služieb v obci je veľmi pestrá.

V obci je k dispozícii jedna predajňa s potravinami, pizzéria a  reštauračné zariadenie, 2 prevádzky kaderníctva, auto servis,  pohostinstvo.  V obci sa nachádza aj  ubytovacie zariadenie. Finančné služby poskytuje pošta.

 

1.3.6. Nezamestnanosť

 

Pre obec Hrubý Šúr je typická nízka miera nezamestnanosti vzhľadom na vyššiu dochádzku za prácou do hlavného mesta SR, poprípade  iných  regiónov.

Štatistické údaje v tejto oblasti sú dosť relatívne čísla. Obec nemá k dispozícii informácie o zamestnaní svojich občanov, k dispozícii sú iba údaje z úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie. Tento údaj však nezahŕňa celkový počet nezamestnaných z dôvodu chýbajúcich údajov o dobrovoľne nezamestnaných a údaj o počte osôb, ktoré pracujú v zahraničí.

Skrytú nezamestnanosť, t.j. nezamestnanosť ľudí, ktorí nie sú evidovaní ako uchádzač o zamestnanie, alebo boli z evidencie z rôznych dôvodov vyradení, nie je možné zistiť.

Počet evidovaných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie nekorešponduje s počtom občanov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi.

Nízke šance umiestniť sa na trhu práce majú hlavne starší občania nad 50 rokov, absolventi škôl, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, občania s nízkou úrovňou vzdelania a dlhodobo nezamestnaní. Starší občania nie sú schopní pružne reagovať na zmenu trhu práce, absolventi škôl majú problém nájsť si svoje prvé zamestnanie kvôli nedostatočnej praxi.

 

 

           

 

Z dostupných informácií bol zostavený prehľad o miere nezamestnaných v tabuľke 4

 

 

SR / oblasť / kraj

Rok

Miera ekonomickej aktivity

Miera zamestnanosti 15-64

Miera nezamestnanosti

spolu

muži

ženy

spolu

muži

ženy

spolu

muži

ženy

  Bratislavský kraj

2009

65,0

72,3

58,5

71,2

75,7

67,0

4,7

5,5

3,9

  Bratislavský kraj

2010

63,4

70,7

56,9

68,5

73,2

64,1

6,1

7,1

5,0

  Bratislavský kraj

2011

64,2

72,0

57,5

70,3

75,3

65,6

5,7

6,6

4,9

  Bratislavský kraj

2012

64,8

72,0

58,4

71,6

76,8

66,7

5,6

5,6

5,7

  Bratislavský kraj

2013

64,2

71,6

57,6

70,6

76,2

65,5

6,4

6,2

6,5

  Bratislavský kraj

2014

63,7

71,9

56,5

60,2

66,3

54,0

6,0

5,6

6,4

  Bratislavský kraj

2015

63,8

71,0

57,5

61,9

68,4

55,3

5,7

5,3

6,1

  Bratislavský kraj

2016

65,8

71,7

60,5

62,2

67,3

55,8

4,9

3,6

6,4

  Bratislavský kraj

2017

66,1

70,9

59,7

61,8

66,9

56,3

3,1

2,6

3,5

Zdroj: Vlastné spracovanie, na základe údajov ŠÚ 2017

 

 

K hlavným faktorom miery nezamestnanosti patrí predovšetkým nevytváranie pracovných miest, zvýšený prítok uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „UoZ“) v súvislosti s evidenciou absolventov škôl, nesúlad medzi štruktúrou voľných pracovných miest a štruktúrou UoZ.

 

1.3.7 Sociálne znevýhodnené skupiny

 

Cieľovým zameraním sociálnej práce je nielen jednotlivec, ale najmä skupina, komunita a sociálne prejavy, ktoré sa ich týkajú. Ide o subjekt, ktorý je definovaný spoločným znakom odvodeným od sociálneho znevýhodnenia, t.j. od znaku, ktorý ho posúva do polohy závislosti na iných osobách alebo na štátnych opatreniach. Celkový počet sociálne znevýhodnených obyvateľov komunity má trvale klesajúcu tendenciu.

Veková štruktúra, ktorá je v súčasnosti relatívne stabilizovaná má vzhľadom
k vysokému rastu indexu starnutia a indexu ekonomickej závislosti jednoznačnú tendenciu ďalšieho a trvalého nárastu poproduktívnej kategórie populácie v komunite, čo je vo väzbe na ďalšie skutočnosti významným faktorom a indikátorom pre plánovanie sociálnych služieb pri ktorých je nevyhnutné venovať vzrastajúcu pozornosť práve tejto vekovej kategórií, nakoľko starnutie nie je možné žiadnym spôsobom zastaviť.

Z dostupných demografických údajov na základe štatistického predpokladu sme vypočítali počet občanov, ktorí budú potrebovať istú formu sociálnej pomoci, prípadne sociálnych služieb. Použili sme pri tom orientačné údaje, ktoré vymedzujú potrebu sociálnych služieb vo vzťahu k veku, miere závislosti na pomoc pri sebaobsluhe a zdravotného postihnutia.

Sociálne znevýhodnené skupiny v našej obci môžeme rozdeliť na:

a) seniori

b) nezamestnaní

c) deti a mládež

d)  nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním

e) uchádzači o zamestnanie so zdravotným postihnutím

f) občania so sociálnymi a spoločenskými problémami.

Obec sa v rámci svojich možností snaží kompenzovať určité sociálne znevýhodnenie.

SENIORI

Služby určené seniorom sú poskytované občanom, ktorí dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ocitli sa v situácií vyžadujúcej podporu komunity, je možné charakterizovať túto skupinu týmito spoločnými prejavmi:

- predlžovanie individuálneho aj priemerného veku,,

-  nárast miery chorobnosti a tým aj závislosti na sociálnej pomoci,

-  vdovstvo – skôr, či neskôr strata životného partnera a s tým súvisiace sociálne a ekonomické zmeny,

-  stále existujúci využiteľný potenciál jedincov k aktivitám vo svoj prospech aj v prospech komunity,

Z hľadiska početnosti ide i jedinú sociálnu kategóriu populácie, ktorá má trvale
a prirodzene vzostupnú tendenciu svojho rastu premietajúcu nárastu v porovnaní k pomeru
k ostatným kategóriám populácie komunity.

DOMÁCA OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA

Domáca opatrovateľská služba je starostlivosť v domácom prostredí, zatiaľ je to jediná forma terénnych sociálnych služieb v komunite obce pre kategóriu seniorov,  ktorí spĺňajú podmienky na jej poskytovanie. Domáca opatrovateľská služba je určená na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb alebo na zachovanie, obnovu a rozvoj schopnosti seniora viesť samostatný život. Obec Hrubý Šúr aktuálne zabezpečuje poskytovanie domácej opatrovateľskej služby na základe zmluvy s neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a to organizáciou RUŽOVÁ ZÁHRADA n.o. Je možné konštatovať, že potreba domácej opatrovateľskej služby má narastajúci charakter. Obec má  zo zákona povinnosť vykonávať posudkovú činnosť pre účely sociálnych služieb.. Celý posudkový proces od podania žiadosti po vydanie rozhodnutia o odkázanosti trvá približne dva týždne. Obec zároveň posudzuje aj odkázanosť pre účely umiestnenia v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári.

NEZAMESTNANÍ a ZAMESTNANCI S NÍZKYM VZDELANÍM

Identifikácia problémov

- skupina občanov stratila záujem o prácu a zamestnanie,

- chýbajú možnosti zamestnať obyvateľov s nízkym vzdelaním,

- chýba systém motivácie a sprevádzanie pre rozvoj zamestnanosti – agentúra podporovaného zamestnávania, príležitostných prác, podporovanej práce,

- narastá skupina občanov, ktorí nevedie hospodáriť s finančnými prostriedkami,

- nie je vybudované prepojenie a presun informácií medzi občanmi, samosprávou, ÚPSVaR.

Podľa  Zákona č. 417/2016 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnala obec aktivačných pracovníkov. V rámci tejto činnosti má obec záujem podporovať udržiavanie pracovných návykov u osôb, ktoré majú problém uplatniť sa na trhu práce. V rámci tohto aktívneho opatrenia na trhu práce sú poskytované príspevky na vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi. Dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, je uchádzač o zamestnanie (ďalej aj „UoZ“), ktorý ku dňu zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb spĺňa podmienku znevýhodnenia podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, to znamená, že je v evidencii UoZ najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a súčasne je na základe právoplatného rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny  posúdený ako občan v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a priznala sa mu dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, je forma aktivačnej činnosti UoZ vykonávaním prác, ktoré sú určené na:

- zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok,

tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce,

- starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva,

- podporu vzdelávania,

- rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti,

- rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt,

- doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a

- rozvoj a podporu komunitnej činnosti.

DETI, MLÁDEŽ A RODINY V RIZIKU SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA

Identifikácia problému

- chýba vyhľadávacia činnosť sociálne slabších rodín s deťmi, ktoré potrebujú pomoc,

- deti zo sociálne slabších rodín majú stravovacie problémy,

- nevhodné trávenie voľného času,

- rodiny s deťmi sú často na hranici životného minima,

- chýba miestna legislatíva,

Obec prevádzkuje materskú školu a základnú školu. Pre športové vyžitie detí najmä v čase osobného voľna slúži komplexne vybavený areál školského dvora.

Obec nemá vypracovanú vlastnú legislatívu na podporu detí zo sociálne slabších rodín. Zásady poskytovania finančnej podpory pri stravovaní sociálne odkázaných detí v školskej jedálni v prípade potreby je riešená prostredníctvom ÚPSVaR. Sociálne služby vo vzťahu k predmetnej cieľovej skupine je potrebné prioritne orientovať na ohrozené rodiny, rodiny v kríze a mladých ľudí.

Ohrozená rodina – rodina, ktorá sa ocitla pod vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré ju ohrozujú. Najčastejšie ide o:

- neadekvátne rodičovské postoje, hodnoty, vzory a zručností,

- strata bývania, resp. rodina žije v sociálnej ubytovni a nedisponuje priestormi vhodnými na bývanie,

- užívanie alkoholu alebo iných návykových látok,

- náhle životné zmeny alebo iné stresové situácie,

- upadanie prostredia, v ktorom rodina žije,

- chudoba, sociálne vylúčenie.

Dlhodobým neriešením krízovej situácie dochádza k rozkladu rodiny, v konečnom dôsledku až odlúčenie detí od rodičov na základe rozhodnutia súdu. Obec nemá vypracovanú vlastnú legislatívu ohľadne sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na sanáciu krízovej situácií v rodine a na ochranu práv a právom chránených záujmov detí.

Obec poskytuje pomoc v naliehavých prípadoch, ak je život dieťaťa ohrozený, alebo je ohrozený jeho psychosomatický vývoj. V zmysle zákona č. 36/2005Z.tz. o rodine a zákona č.305/2005 Z.z o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorý dal obciam a mestám nové kompetencie a povinnosti, je potrebné sa zaoberať predchádzaniu patologických javov. Úlohou obce je ochrana detí pred týraním, zneužívaním a zanedbaním výchovy a výživy zo strany rodičov.

ZDRAVOTNE POSTIHNUTÍ

Skupina občanov, ktorej sociálne problémy vznikajú ako následok ich zdravotného postihnutia, ktoré buď vrodené alebo získané úrazom, či chorobou počas ontogenézy.

Z kriteriálneho hľadiska charakteru postihnutia rozdeľujeme občanov so zdravotným

postihnutím do 5 základných kategórii:

- mentálne a psychické postihnutia,

- zmyslové postihnutia,

- postihnutia pohybového aparátu,

- kombinované postihnutia,

- ostatné postihnutia ( mnohé majú charakter civilizačných ochorení).

Každá z uvedených kategórii postihnutí má rozdielne dopady na sociálne následky postihnutia a tým aj na špecifické potreby a formy pomoci spoločnosti pri ich uspokojovaní. Zákon o sociálnych službách venuje dostatočný priestor v oblasti poskytovania sociálnych služieb čo sa týka sortimentu ich druhov ako aj foriem poskytovania. Mimo oblasť sociálnych služieb je najdôležitejším právnym predpisom v novej legislatíve podpora sociálneho začlenenia fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. V spolupráci s ÚPSVaR je možnosť vytvorenia chránenej dielni pre zamestnanie zdravotne postihnutej osoby. Zároveň je potrebné zvyšovanie informovanosti o možnosti zamestnávania sociálne vylúčených občanov v podnikateľskom sektore.

OBČANIA SO SOCIÁLNYMI A SPOLOČENSKÝMI PROBLÉMAMI

Svojím zložením ide o najrôznorodejšiu sociálnu skupinu, preto aj potreby, prístupy, formy a nástroje sociálnej pomoci vo vzťahu k tejto sociálnej skupine sú veľmi rôznorodé.
K tejto sociálnej skupine zaraďujeme:

- občanov bez prístrešia,

- dlhodobo nezamestnaní občania,

- občania prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

- závislí občania,

- rómske etnikum. 

Vzhľadom k rôznorodosti skupiny a neexistencii štatistických údajov v požadovanej štruktúre a skladbe je možné počet skupiny a zvlášť niektorých jej kategórii len odhadnúť. Kategória, ktorá z tejto cieľovej skupiny potencionálnych klientov si vyžaduje osobitnú pozornosť, analýzu a prístup. Táto skupina ľudí patrí medzi najviac ohrozené sociálnou inklúziou. Ich sociálna situácia už dlhodobo determinuje vysoká miera nezamestnanosti, najmä dlhodobej, závislosť na dávkach sociálneho systému, nízka úroveň vzdelania a bývania, nezodpovedný prístup k životu a požívanie návykových látok vo zvýšenej miere. Treba podotknúť, že dlhodobé sociálne dávky a príspevky udržiavajú ľudí v pasivite, nevplývajú na ľudí motivačne, aby zmenili svoju sociálnu a životnú situáciu.

Obec v rámci svojich finančných možností podporuje ich začlenenie do spoločnosti. Ak vezmeme prevenciu ako celok od sekundárnej po primárnu, ako predchádzanie vzniku nežiaducich spoločenských situácií včasným odstraňovaním ich príčin, tak zameranie sociálnej prevencie by malo byť najvyšším princípom predchádzania patologických javov a krízovým situáciám v rodinách. Vyhľadávanie, nápravné a rehabilitačné postupy na dosiahnutie pozitívnej zmeny spadajú pod kompetencie samosprávy, aby mohli v súčasnosti s rodinou zabezpečiť základné životné podmienky. Na to, ale v samospráve často nie je dostatok vzdelaných a odborne fundovaných sociálnych pracovníkov a problém je aj v nízkej výkonnosti ekonomiky, ktorá nedokáže zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na sociálnu prevenciu.

 

 

Rómovia

Kategória, ktorá z tejto cieľovej skupiny potencionálnych klientov si vyžaduje osobitnú pozornosť, analýzu a prístup. Táto skupina ľudí patrí medzi najviac ohrozené sociálnou exklúziou. Obec Hrubý Šúr  odhaduje počet ľudí tejto skupiny na 9.

 

1.4. Analýza stavu poskytovaných sociálnych služieb

 

Sociálna infraštruktúra je určená na uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Jej rozmiestňovanie je spojené so štruktúrou osídlenia ako aj veľkosťou obce. Zameranie
a koncentrácia zariadení sociálnej infraštruktúry je priamo spojená s potrebou racionalizovať dostupnosť k nej, stanoviť ich optimálnu kapacitu vo vzťahu k dopytu.  Sociálna služba môže byť poskytovaná ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava. V zmysle zákona o sociálnych službách má poskytovanie sociálnych služieb v prirodzenom prostredí klienta prednosť pred pobytovou formou. Z uvedeného dôvodu sa kladie a aj v budúcnosti bude klásť dôraz na rozvoj ambulantných a terénnych sociálnych služieb, čo je aj v súlade s Národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb na obdobie rokov 2015-2020. Zmenou spoločensko- ekonomického systému došlo k prerozdeleniu zdrojov a financovanie sociálnej infraštruktúry medzi štátnu správu, miestnu a regionálnu samosprávu a súkromný sektor.

Obec poskytuje najmä tieto sociálne služby:

- dohľad nad nesvojprávnymi občanmi (spolupráca s okresným súdom),

- návštevy jubilujúcich starších občanov,

- stretnutia členov Klubu dôchodcov,

- pomoc v krízových situáciách (živelná pohroma, rodinná tragédia....),

- domácu opatrovateľskú službu,

- na základe spolupráce s Bratislavským samosprávnym krajom špecializované poradenstvo.

Najbližšie zariadenie s pobytovou formou v okrese sa nachádza v Senci, kde je možnosť zabezpečiť potrebné sociálne služby v zariadení. Sociálne služby pre túto sociálnu skupinu v súčasnosti zabezpečuje aj rodina s využitím ďalších systémov sociálneho zabezpečenia a pomoci cez dávky. Koordinácia sociálnej služby pre obec je riešená dodávateľsky na posúdenie problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Domáca opatrovateľská služba je zabezpečená neziskovou organizáciou RUŽOVÁ ZÁHRADA n.o. Senec.

V poslednej dobe badať ťažkosti s umiestnením odkázaných na pomoc v zariadeniach. Je nevyhnutné vytvorenie sociálneho zariadenia pre potreby obce a regiónu v spolupráci s VÚC, regionálnym združením obcí alebo s tretím sektorom, nakoľko za niekoľko rokov kvôli prestarnutiu obyvateľstva vznikne problém so sociálnymi službami v obci ako aj v regióne. Vo výhľadovom pláne je zabezpečenie permanentného poskytovania opatrovateľskej služby a stravovania. Nakoľko finančné možnosti obce sú obmedzené, obec podporuje prípadnú snahu subjektov poskytujúce sociálne služby vytvorenie sociálneho zariadenia v regióne.

 

1.5. Analýza požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb

 

Obec Hrubý Šúr počíta s celoslovenskou tendenciou starnutia populácie a čoraz väčšími požiadavkami na sociálne služby najmä pre občanov v poproduktívnom veku. Základné sociálne služby pre potreby obyvateľov obce sú  zabezpečené formou terénnej domácej opatrovateľskej služby alebo v dostupných zariadeniach v blízkosti obce Hrubý Šúr a to v okresnom meste Senec a v Bratislave, kde sa nachádzajú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby ale aj špecializované zariadenia. Veková štruktúra obyvateľstva nám ukazuje demografický problém blízkej budúcnosti – prestarnutie obyvateľstva a tým súvisiaci sociálny problém. Podľa prieskumu potrieb a požiadaviek s ohľadom na budúce potreby by bolo vhodné sa orientovať na:

1. rozšírenie formy sociálnych služieb podľa konkrétnych požiadaviek na zabezpečenie:

 - poskytovanie sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie  z dôvodu ťažkého  

   zdravotného postihnutia,

- nepriaznivého zdravotného stavu,

- dovŕšenia dôchodkového veku,

- zariadenie pre seniorov,

- rozšírenie terénnej sociálnej služby,

 - jedáleň pre dôchodcov,

- rozšírenie činnosti klubu dôchodcov.

2. vybudovanie cyklotrasy – zabezpečenie aktívneho športového vyžitia starších občanov najmä s ohľadom na ich bezpečný presun medzi susednými obcami,

3. rekonštrukcia centra obce so zameraním na vybudovanie relaxačnej a oddychovej zóny
– parková zeleň, lavičky....

4. dobrovoľné rekonštrukčné práce podporou dotácií a grantov na verejných priestranstvách pred obydliami spoločensky neprispôsobivých obyvateľov v rámci komunít osôb odkázaných na pomoc, aby sa u nich vytvoril pocit zodpovednosti a potreba začlenenia sa do spoločenského života v obci,

5. aktivita pre mládež vo voľnom čase.

 

1.6. SWOT analýza v sociálnej oblasti

 

Silné stránky:

 

- právo na poskytnutie sociálnych služieb je zaručené rovnako všetkým občanom,

- záujem komunity obce a jej oficiálnych zložiek o rozvoj sociálnej oblasti,

- vlastná legislatívna činnosť samosprávnych orgánov umožňujúca úpravu niektorých oblastí  

  sociálnych služieb podľa špecifických potrieb a podmienok  komunity,

- kľud vidieckeho prostredia,

- blízkosť turisticky atraktívnych miest,

- dobrá spolupráca obecného úradu so školami,

- existencia infraštruktúry na voľnočasové aktivity,

- aktívne spoločenské organizácie,

- existencia zdravotnej infraštruktúry,

-  nízka nezamestnanosť,

- školské zariadenia,

- existencia Klubu dôchodcov.

 

Slabé stránky:

 

 - nedostatočne zabezpečená kontinuita sociálnej a zdravotnej starostlivosti pri dlhodobej

   odkázanosti na pomoc inej osoby, ktorý majú zmluvný vzťah,

- nepostačujúci počet kvalifikovaných zamestnancov, ktorí zabezpečujú poskytovanie

  sociálnych služieb,

- nedostatočná podpora tvorby pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie v oblasti

  sociálnych služieb,

- nedostatočne zabezpečená bezbariérovosť v obci,

- chýba komunitné centrum,

- chýba zariadenie pre seniorov,

- migrácia kvalifikovanej pracovnej sily za prácou do zahraničia,

- nepriaznivý demografický vývoj,

- nedostatok finančných prostriedkov na rozširovanie rozsahu a druhu sociálnych služieb,

- absencia terénnej sociálnej práce,

- migrácia mladej generácie,

- vysoký index starnutia obyvateľstva.

Príležitosti:

- zvyšovanie zodpovednosti obce za riešenie lokálnych problémov,

- cielenie opatrení podľa miestnych potrieb,

- rozvoj svojpomocného riešenia miestnych problémov,

- rozširovanie spolupráce samosprávy a regionálnych združení obcí,

- práca s verejnosťou za účelom zvyšovania zodpovednosti a aktívnej účasti pri riešení

  životných situácií,

- vzdelanie a rekvalifikácie dospelých občanov použiteľných pre trh práce,

- preventívne programy pre občanov so závislosťami,

- podpora a rozvoj dobrovoľníctva,

- organizácia spoločenských akcií,

- podpora mladého obyvateľstva.

 

Ohrozenia:

 

- z dôvodu zvyšovania nákladovosti služieb riziko zvyšovania úhrad a riziko znižovania kvality,

- predpokladaný nárast počtu sociálnych kategórií občanov vyžadujúcich sociálne služby,

- nedostatok finančných prostriedkov na samosprávnej úrovni na výkon kompetencií obce v  

  tom aj na zabezpečenie sociálnych služieb,

- postoje a predsudky zo strany zamestnávateľov pri poskytovaní pracovných príležitostí

  znevýhodneným sociálnym skupinám komunity,

- nízke príjmy seniorov im neumožnia platiť za služby,

- možný odliv kvalifikovaných odborníkov zo sociálnej sféry do iných odvetví,

- nefunkčnosť systému sociálnych služieb z dôvodu nedostatočného realizovania kompetencií,

- neisté finančné zabezpečenie už prebiehajúcich aktivít,

- hospodárska kríza,

- zvyšovanie segregácie a chudoby.

 

Vyhodnotenie pôsobiacich faktorov je zrejmé, že existuje nerovnováha v pomere rozsahu silných stránok k prvkom a javom, ktoré pôsobia ako slabé stránky. Počet a hlavne pôsobenia slabých stránok je v prevahe nad silnými. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak by tento stav v spoločnosti pretrvával a neriešil by sa, mohli by nastať negatívne javy ako:

- vznik a narastanie sociálneho napätia v komunite obce,

- pokles súčasnej úrovne už poskytovaných sociálnych služieb,

- pokles alebo strata dôvery v oficiálne orgány obce a ich schopnosť riešiť problémy v sociálnej oblasti.

 

2. CIELE A PRIORITY ROZVOJA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

 

 

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020 predstavujú nástroj štátnej politiky na smerovanie a prezentovanie východiskových systémových záujmov, úloh
a podporných opatrení vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnych služieb sú vypracované v súlade s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb.

Národnými prioritami rozvoja  na roky 2015 – 2020 sú:

- zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb v súlade s potrebami komunity,

- podporiť prechod prijímateľov sociálnych služieb z inštitucionálnej starostlivosti na

  komunitnú starostlivosť,

- podporiť rozvoj sociálnych služieb dostupných pre osoby zotrvávajúce v priestorovo

  segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby,

- zvyšovať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb.

 

2.1. Rozvoj ambulantných a pobytových sociálnych služieb

 

Národné priority rozvoja sociálnych služieb sa orientujú na tieto základné oblasti:

a) podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí rozvojom terénnych  sociálnych služieb,

b) rozvoj ambulantných sociálnych služieb a pobytových sociálnych služieb v zariadení s  

    denným a týždenným pobytom,

c) vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnych služieb

d) vznik komunitných centier.  

Obec Hrubý Šúr sa snaží napĺňať tieto priority nasledovne:

- zabezpečuje najmä podporu a financovanie domácej opatrovateľskej služby u občanov, ktorí  

  sú na tento  druh sociálnej služby odkázaní so zreteľom na ich zotrvanie v domácom prostredí,

- v prípade potreby zabezpečenia poskytovania pobytovej sociálnej služby v blízkosti obce

   Lehnice,  mestá Senec a  Bratislava, poskytuje priamo na obci špecializované poradenstvo –

   pomoc odkázaným občanom ale aj rodinným príslušníkom,

- rozšíriť možnosť poskytovania stravovania starších osôb,

- pre občanov so sociálnymi a spoločenskými problémami preskúmať možnosť vytvorenia

  osobitného príjemcu dávky v hmotnej núdzi, aby sa dávky sociálneho systému využívali na

  ten účel, na ktorý sú poskytované štátom,

-v prípade výskytu aktivitami podporiť spoločensky neprispôsobivých obyvateľov na

  začlenenia do spoločenského života v obci a vytvoriť u nich pocit zodpovednosti
  k spoločenským hodnotám,

- nájomné byty pre mladých,

- detské ihriská,

- klub dôchodcov.

 

2.2. Časový plán realizácie koncepcie rozvoja sociálnych služieb

 

Komunitný plán sociálnych služieb obce Hrubý Šúr úzko participuje na PHSR obce Hrubý Šúr 2015–2022. Čiastkovým cieľom je vytvoriť podmienky pre skvalitnenie spoločenského života v obci. Nakoľko finančné možnosti obce v súčasnom programovom rozpočte sú ohraničené je potrebné túto požiadavku zahrnúť do programového rozpočtu na roky 2018 – 2022 (podľa komunitného plánu na roky 2018 – 2022). Určite nie je
v možnostiach obce realizovať tento zámer len z vlastných zdrojov. Zámerom môže byť vypracovaný projekt s využitím viac zdrojového financovania.  Na jednotlivé priority rozvoja sociálnych služieb stanoví Obecné zastupiteľstvo obce Hrubý Šúr zodpovedné osoby a časový horizont realizácie podľa aktuálnosti.

 

2.2.1 Finančné podmienky obce na poskytovanie sociálnej služby

 

Ide o určenie finančných zdrojov z rozpočtu obce, rozpočtu vyššieho územného celku a rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby na spolufinancovanie potrebnej kapacity jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, potrebného počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení, v jednotlivých rokoch v členení na existujúcu kapacitu podľa konkrétnych poskytovateľov sociálnych služieb a kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacity

 

3. Spôsob vyhodnocovania koncepcie rozvoja sociálnych služieb

 

Tento komunitný plán budú predstavitelia samosprávy a poverené osoby obecným zastupiteľstvom priebežne monitorovať, zodpovedne posudzovať a vytvárať aj jeho finančné zabezpečenie, je záväzným pre tvorbu rozpočtu obce a jeho aktivity sú premietnuté do rozpočtu obce. Komunitný plán sociálnych služieb obce je rozvojový, usmerňujúci dokument pre všetky subjekty existujúce, či majúce aktivity na území obce, ktoré chcú realizovať činnosti sociálneho rozvojového charakteru a je základným podkladom pre tvorbu sociálnych projektov.

Významnú úlohu v procese komunitného plánovania zohrávajú najmä miestni obyvatelia. Od nich sa očakáva, že vyjadria svoje požiadavky vo sfére poskytovania sociálnych služieb, a teda aj komunitného plánovania.

Účasť na komunitnom plánovaní:

- písomné návrhy občanov – preberá poverený pracovník za sociálnu oblasť,

- ústne návrhy občanov – na obecnom úrade sa vyhotoví úradný záznam  o predloženom návrhu, ktorý predkladateľ potvrdí svojim podpisom,

- účasť obyvateľov obce na verejnom zasadnutí.

Komunitný plán možno meniť:

- ak sa zmenia priority,

- získanie finančných prostriedkov na konkrétne potreby,

- nové návrhy na poskytovanie sociálnych služieb.

Časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu:

Obecné zastupiteľstvo obce Hrubý Šúr minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v obci a podľa zistených skutočností bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu obce. Na rokovanie zastupiteľstva bude predložená správa o plnení úloh Komunitného plánu sociálnych služieb, aktuálnej situácii a aktualizácii úloh obce v oblasti sociálnych služieb na budúce obdobie. Za implementáciu, aktualizáciu a komunikáciu Komunitného plánu sociálnych služieb obce sú zodpovedné volené a výkonné orgány samosprávy obce.

 

 

Priority rozvoja sociálnych služieb v obci Hrubý Šúr

 

Priorita č.1

Domáca opatrovateľská služba, terénna služba

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

< zabezpečenie domácej opatrovateľskej služby pre občanov obce so zreteľom

 

 

    na ich zotrvanie v prirodzenom domácom prostredí

<aktivity smerujú ku skvalitneniu životnej úrovne, k vytvoreniu podmienok pre plnohodnotný spoločenský a kultúrny rozvoj cieľovej skupiny a na zlepšenie medziľudských vzťahov

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

RUŽOVÁ ZÁHRADA n.o

 

koordinátor opatrovateľskej služby

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita č.2

Sociálna služba v zariadení pre seniorov

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

< zabezpečenie sociálnej služby v zariadení pre seniorov pre potreby občanov  

   obce

 

   

 

 

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

< Registrovaný subjekt

 

 

 

 

 

 

< Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

< Bratislavský samosprávny kraj

 

starosta

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita č.3

Stravovanie starších a odkázaných osôb

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

< zabezpečenie stravovania a poskytovanie príspevku na stravu

 

 

 

    pre potreby seniorov a odkázaných osôb

 

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

< Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

 

 

 

 

starosta

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita č.4

Vybudovanie bezbariérového prístupu k stavbám občianskeho vybavenia

 

 

AKTIVITY

Predinvestičná fáza

       

 

 

< vysporiadanie vlastníckych vzťahov, spracovanie výkresovej dokumentácie

     

 

 

< spracovanie realizačných výkresov, vydanie stavebného povolenia

     

 

 

Investičná fáza

         

 

 

< získanie zdrojov financovania, verejné obstarávania

     

 

 

< realizácia

         

 

 

< stavebný dozor, vydanie stavebného povolenia, kolaudácia

   

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁCIE

 

 

  

       

 

OPATRENIA

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zdroje financovania

 

 

 

 

 

 

< dotácie, výťažok z lotérie, vlastné zdroje

   

 

 

 

 

 

< spracovanie realizačných výkresov

 

 

 

 

 

< vlastné zdroje pre dofinancovanie

 

Zodpovedná osoba

 

 

referent za stavebnú oblasť

 

 

 

Priorita č.5

Spoločensky neprispôsobivé osoby

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

<osobitný príjemca dávky

 

 

<začlenenie spoločensky neprispôsobivých osôb do spoločenského života

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

ÚPSVaR

 

   

 

 

Priorita č.6

Nezamestnaní

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

<pracovné návyky

 

 

<spolupráca s ÚPSVaR pri hľadaní zamestnania

<pomoc pri rekvalifikácií

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

 

 

   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita č.7

Vytvorenie sociálneho zariadenia a poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre potreby regiónu a obce

 

 

 

 

 

             

 

AKTIVITY

<spolupráca

 

 

<podpora

<zabezpečenie sociálnej služby pre obyvateľov so zreteľom na ich zotrvanie v domácom prostredí

 

 

 

ČASOVÝ HORIZONT

 

 

 

 

 

 

 

 

REALIZÁCIE

 

           

 

OPATRENIA

 

 

 

2018  -  2022

 

 

 

REALIZÁTOR

 

                      Zodpovedná osoba

 

 

Obec Hrubý Šúr

 

 

referent obce za sociálnu oblasť

 

 

RUŽOVÁ ZÁHRADA n.o

 

Bratislavský samosprávny kraj

 

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4. PODMIENKY A SPÔSOB ZMENY A AKTUALIZÁCIE KOMUNITNÉHO PLÁNU SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

 

Významnú  úlohu v procese komunitného plánovania zohrávajú najmä miestni obyvatelia. Od nich sa očakáva, že vyjadria svoje požiadavky vo sfére poskytovania sociálnych služieb, a teda aj pri aktualizácii komunitného plánovania

Účasť pri aktualizácii v komunitnom plánovaní

- písomné návrhy občanov -  preberá poverený pracovník za sociálnu oblasť,

- ústne návrhy občanov – na obecnom úrade sa vyhotoví písomný záznam o predloženom návrhu, ktorý predkladateľ potvrdí svojim podpisom,

-účasť obyvateľov obce na verejnom zhromaždení.

Komunitný plán možno meniť:

- ak sa zmenia priority,

- získanie finančných prostriedkov na konkrétne potreby,

- nové návrhy na poskytovanie sociálnych služieb,

- po uplynutí plánovaného obdobia.

 

 

5. SÚLAD POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V ÚZEMNOM OBVODE OBCE

 

Obec v prípade potreby podporuje:

- poskytovanie sociálnych služieb verejnými a neverejnými poskytovateľmi pre potreby obce

Zoznam poskytovateľov sociálnych služieb v územnom obvode obce Hrubý Šúr:

RUŽOVÁ ZÁHRADA n.o. Šafárikova 28, 90301 Senec – domáca opatrovateľská služba.

Obec Hrubý Šúr v prípade potreby vydáva poskytovateľovi sociálnej služby uvedenej v§25, § 35, §36 a 40  na jeho žiadosť bezplatne písomné vyjadrenie o súlade predloženej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku podľa §78b s komunitným plánom sociálnych služieb obce, ak je to v súlade záujmom a potrebami cieľových skupín v komunite obce Hrubý Šúr.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Záver

 

Sociálna služba je činnosť poskytovaná ľudom v nepriaznivej sociálnej situácii, podpora pri sociálnom začleňovaní a ochrane pred sociálnym vylúčením s cieľom umožniť im zapojenie do bežného života v spoločnosti. Práve komunitné plánovanie by malo dať odpoveď na otázky: „Koľko a aké služby je potrebné v danej komunite vytvoriť, ako majú byť lokalizované, aké ľudské a finančné zdroje máme k dispozícii?“. Určite je prínosom prístup štátu, že vytvára legislatívny rámec na presun kompetencií v danej oblasti. No zároveň je potrebné upozorniť na nedostatočné finančné krytie daného zámeru zo strany štátu. Obec preto musí využívať aj iné zdroje financovania.

Je na samospráve, ako zabezpečí svoje poslanie vytvoriť pre občanov miesto pre dôstojný a plnohodnotný život. Slúži ku cti obyvateľom obce, že sa snažia plniť vytýčené ciele i v čase hospodárskej krízy, keď prostriedky na ďalší rozvoj obce zo štátneho rozpočtu boli značne obmedzené. Predsudky medzi obyvateľmi v obci nie sú také priepastné ako to poznáme v iných obciach. Už len preto si zaslúžia pozornosť a podporu štátnych orgánov na zlepšenie životných podmienok tunajších ľudí.

 

Hrubý Šúr, máj 2018

 

 

 

                                                                                                              Ing. Ladislav Gujber

                                                                                                                      starosta obce

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha

Dotazník pre občanov obce Hrubý Šúr

 

 

Vážení občania!

Dovoľte, aby sme Vám poďakovali za spoluprácu a čas, ktorý nám venujete pri vypĺňaní nasledujúceho dotazníka. Dotazník je anonymný a bude slúžiť pre potreby obce Hrubý Šúr. Mapuje Vaše sociálne potreby a jeho výsledky budú podkladom pre prípravu Komunitného plánu obce Hrubý Šúr.

 

1. Pohlavie

□ muž

□ žena

 

2. Koľko máte rokov?

□ 18 - 35

□ 36 - 45

□ 46 - 55

□ 56 - 65

□ 66 - 75

□ 76 a viac

 

3. Aké je vaše najvyššie dokončené vzdelanie?

□ základné

□ stredná škola bez maturity

□ stredná škola s maturitou

□ vysokoškolské

 

4. Aké je vaše sociálne postavenie?

□ zamestnanec

□ študent/ka

□ podnikateľ/ka (SZČO)

□ dôchodca/dôchodkyňa

□ v domácnosti

□ invalidný dôchodca / dôchodkyňa

□ nezamestnaný evidovaný na ÚP

□ dobrovoľne nezamestnaný

□ poberateľ DvHN(dávok v hmotnej núdzi)

□ rodič na MD

□ iné

 

5 . Aké je zloženie vašej domácnosti?

□ jednotlivec

□ obaja rodičia s dieťaťom/deťmi

□ jednotlivec s dieťaťom/deťmi

□ manželia žijúci v domácnosti bez detí / resp. deti sú dospelé a žijú inde

□ viac generačná domácnosť

 

 

6. Ak zoberiete do úvahy všetky stránky života v obci, ako sa v obci cítite?

□ určite spokojný/á

□ skôr spokojný/á

□ skôr nespokojný/á

□ určite nespokojný/á

 

7. Aké sú podľa vás v súčasnosti tri najväčšie problémy v Horných Lefantovciach?

(vyberte maximálne 3 odpovede)

□ bytová výstavba /

  čistota v obci

□ problém s využívaním voľného času

□ športová a kultúrna ponuka podujatí

□ sociálne služby

□ zdravotníctvo

□ iné (vypíšte aké) .............................................................

 

8. Na koho sa obrátite v prípade, že by ste potrebovali získať informácie o niektorej zo sociálnych služieb ?

(vyberte maximálne 3 odpovede)

□ obrátim sa na človeka, ktorý sa s podobným problémom už stretol

□ nakontaktujem sa na organizácie, o ktorých viem, že podobné služby poskytujú

□ vyhľadám pomoc u priateľov, v rodine

□ získam informácie z internetu

□ získam informácie na obecnom úrade

□ u ošetrujúceho lekára

□ neviem, doteraz som sa s takouto situáciou nestretol

 

9. Viete, kam by ste sa obrátili so žiadosťou o pomoc, ak by ste ju potrebovali?

(zvolenú odpoveď zakrúžkujte)

- donáška teplého jedla do domácnosti                                                                       áno  nie

- starostlivosť a opatera seniora                                                                                  áno  nie

- získanie zdravotných alebo kompenzačných pomôcok                                            áno  nie

- starostlivosť o imobilného člena domácnosti                                                           áno  nie

- starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím                                                     áno  nie

- pomoc pre osobu ohrozenú závislosťou (alkoholik, narkoman,..)                            áno  nie

- v prípade domáceho násilia                                                                                       áno  nie

 

10. Ako by ste riešili situáciu v prípade trvalého zdravotného postihnutia (dlhotrvajúcej choroby, staroby so stratou sebestačnosti a pod.) člena vašej rodiny?

□ snažila by som sa zaistiť starostlivosť sám /a, (príp. využiť pomoc blízkych ľudí)

□ využila by som služby poskytované v domácom prostredí (opatrovateľská služba v domácnosti, osobný asistent, príspevok za opatrovanie..)

□ spoľahol /a by som sa na pomoc inštitúcií, ktoré by mohli zaistiť jeho trvalú opateru

□ iné ..........................................................................................................(vypíšte aké)

 

11. Prosíme, označte všetky sociálne služby, ktoré v súčasnej dobe užívate vy osobne, alebo vám blízke osoby

(môžete vybrať i viac odpovedí)

□ sociálne poradenstvo

□ denné centrá a kluby pre deti a mládež

□ klub dôchodcov – denné centrum

□ donáška obedov pre seniorov

□ opatrovateľská služba v domácnosti

□ zariadenie opatrovateľskej služby

□ zariadenie pre seniorov

□ sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím (domov sociálnych služieb)

  zariadenie núdzového bývania pre rodinu s deťmi

□ iné ...........................................................................................................(vypíšte aké)

 

12. Zo sociálnych služieb, ktoré ste uviedli v predchádzajúcom dopyte (č.11) vyberte prosím jednu, ktorú považujete pre vás za najdôležitejšiu a napíšte, ako ste s ňou spokojný/á

sociálna služba / vypíšte .................................................................................................

□ veľmi spokojný/á

□ spokojný/á

□ nespokojný/á

□ veľmi nespokojný/ á

 

13. Ak sa vaša rodina dlhodobo stará o niekoho, čo by vám najviac pomohlo k lepšiemu zabezpečeniu starostlivosti a opatery?

(vyberte maximálne tri odpovede)

□ poradenstvo

□ susedská výpomoc

□ pomoc dobrovoľníkov - neplatená forma

□ pomoc kvalifikovanej opatrovateľky – platená forma

□ zaistenie krátkodobého pobytu mimo rodinu a domácnosť pre danú osobu

□ iné (vypíšte) ................................................................

□ nič nepotrebujem, rodina sa postará bez väčších problémov

 

14. Uvažujete o tom, že by ste v blízkej budúcnosti (do 5 rokov) využil/a niektorú zo sociálnych služieb?

□ áno - sám pre seba

□ áno – pre svojich blízkych

□ nie, neuvažujem o tom

□ už niektorú zo služieb využívam a plánujem i v budúcnosti

□ áno, ak by ma okolnosti prinútili

 

15. O aké sociálne služby by ste mali záujem, aké sociálne služby by ste chceli využívať?

□ poradenstvo

□ služby poskytované v domácnosti

□ služby pre osoby so zdravotným postihnutím (denné stacionáre, požičiavanie zdravotníckych pomôcok, prepravná služba,...)

□ služby pre seniorov (opatrovateľská služba, zariadenie pre seniorov, donáška stravy pre dôchodcov, a pod.)

□ odľahčovacia služba

□ nájomné byty

□ zariadenie núdzového bývania

□ zariadenia pre rodinu s deťmi

□ iné ............................................................................ (vypíšte)

16. Ktoré zo skupín obyvateľov vašej obce, si podľa vás zaslúžia viac pozornosti? (vyberte prosím maximálne 3 odpovede)

□ rodiny s malými deťmi

□ rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím

□ deti a mládež

□ seniori

□ osoby so zdravotným postihnutím

□ dlhodobo choré osoby

□ osoby ohrozené závislosťou

□ nezamestnaní

□ iná skupina..................................................................(vypíšte)

Prečo ste vybrali práve tieto skupiny?

....................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

 

17. Na ktoré oblasti sociálnej pomoci by sa mala obec v budúcnosti viac zamerať? (vyberte maximálne 2 odpovede)

□ rozvoj sociálnych služieb poskytovaných v domácnostiach

□ opatrovateľská služba

□ služby pre seniorov (jedálne pre dôchodcov, opatrovateľská služba )

□ sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím (denné stacionáre, prepravná služba,..)

□ bezbariérové byty

□ starostlivosť o osoby ohrozené závislosťami

□ iné..................................

 

18. Aké sociálne služby alebo zariadenia poskytujúce sociálne služby podľa vášho názoru v obci chýbajú? (prosím vypíšte)

....................................................................................................................................................

....................................................................................................................................................

 

19. Ako by sa mala podľa vás zlepšiť informovanosť a komunikácia medzi obecným úradom a občanmi?

□ besedy s občanmi

□ viac vývesných tabúľ

□ obecné noviny, informačné letáky, a pod ...

□ Internet – www stránka obce

□ osobne - informácie na Obecnom úrade

□ netreba, som dostatočne informovaný/á o zámeroch v obci

□ iné (vypíšte) .........................................................

 

 

Priestor na Vaše pripomienky a námety:

 

..................................................................................................................................................

..................................................................................................................................................

..................................................................................................................................................

..................................................................................................................................................

Vyplnené dotazníky môžete  odovzdať osobne na Obecnom úrade Hrubý Šúr alebo poslať poštou resp.e-mailom ocuhrubysur@stonline.sk .................................................                              

Použitá literatúra

 

1. MATOUŠEK, O. 2011. Sociální služby. Praha: Protál, 2011. 200 s. ISBN 978-02-6200413.

2. STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: AD, 1996. 255 s. ISBN 80-967589-0-X.

3. WOLEKOVÁ, H. – MEZIANOVÁ, M. 2004. Mini príručka pre komunitné plánovanie sociálnych služieb. Bratislava: Socia, 2004. 23 s.

4. Koncepcia rozvoja sociálnych služieb Bratislavského samosprávneho kraja. 2012.

5. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja NSK 2008 – 2015.

6. Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020.

7. Národné priority rozvoja sociálnych služieb. 2015-2020. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

8. Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti

v Slovenskej republike. 2011. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 

9. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení zákona neskorších predpisov. 

10. Zákon č. 448/2007 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

12. Komunitné plánovanie sociálnych služieb – PHDr. Woleková, SOCIA (2004)

13. PHSR obce Hrubý Šúr 2015– 2022

14. PHSR Bratislavského samosprávneho kraja 2014 - 2020

 

- www.statistics.sk

 

 

 

 

                     

 

 verzia pre tlač
poslať e-mailom

 

Máte nejakú pripomienku alebo sa chcete niečo opýtať? Použite na to nasledujúci formulár.
Vaša e-mailová adresa:
Meniny / Sviatky

Virtuálny cintorín
Virtuálny cintorín obce Hrubý Šúr.
Naši priatelia
Aktuálne počasie
SHMÚ
TJ Hrubý Šúr
TJ Hrubý Šúr
Dotácie od BSK
Logo BSK
Zoznam lekárov

Komplexná záchranná služba
Projekty - Pályázatok

Rekonštrukcia miestnej komunikácie v obci Hrubý Šúr

A Hegysúri Óvoda felújítása - Rekonštrukcia materskej školy v Hrubom Šúri

Otvorená samospráva
 Prvá strana
Domov  |  Fotogaléria  |  Tlačivá a žiadosti  |  Farské oznamy  |  Máte otázky?  |  Kontakt  |  Odkazy