Komunitný plán obce 2018 - 2022

KOMUNITNÝ PLÁN SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

               OBCE HRUBÝ ŠÚR

     2018 – 2022

Príhovor starostu obce Hrubý Šúr

Vážení občania, 

Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril  a predstavil  Komunitný plán sociálnych služieb obce Hrubý Šúr, ktorý bol spracovaný  v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.  o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý je v platnosti od 1.1.2009. V zmysle uvedeného zákona obec vypracúva  a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká 
a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode, určuje potreby rozvoja sociálnych služieb a určuje personálne podmienky, finančné podmienky, prevádzkové podmienky a organizačné podmienky na ich zabezpečenie. Požiadavka humanizácie a modernizácie sociálnych služieb SR reaguje na trendy uplatňované EÚ v tejto oblasti, ktorých cieľom je zabezpečiť pre klientov kvalitné sociálne služby. V praxi to znamená zabezpečenie prístupnosti k sociálnym službám, a to aj z hľadiska prostredia, 
v ktorom sa sociálne služby poskytujú. Táto povinnosť vyplýva poskytovateľom sociálnych služieb aj priamo zo zákona o sociálnych službách a má umožniť prijímateľom sociálnych služieb prístup k fyzickému prostrediu, priestorom a budovám, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a zabezpečiť minimálne požiadavky a štandardy bývania. Komunitný plán nám slúži ako nástroj, ktorým je možné plánovať obsah a rozsah sociálnych služieb tak, aby zodpovedali špecifikám našej obce a potrebám našich občanov.

Našou snahou je, aby sme postupne v ďalšom období zabezpečovali úlohy a ciele stanovené v Komunitnom pláne sociálnych služieb. Vďaka komunitnému plánu sa nám bude dariť adresnejšie a efektívnejšie využívať financie obecného rozpočtu pre skvalitnenie sociálnych služieb tam, kde je to potrebné a dôležité. Dokument je podkladom nielen pre odborníkov, ale pre všetkých obyvateľov obce.

Preto všetkým realizátorom a poskytovateľom sociálnych služieb želám veľa úspechov pri mobilizácii zdrojov v obci a naplnenie spoločne plánovaných zámerov v obci.

                                                                                                          Ing. Ladislav Gujber

                                                                                                                 starosta obce

Úvod 

1. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB 

     1.1 Právny rámec poskytovania sociálnych služieb 

     1.2 Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov 

      1.3 Analýza sociologických a demografických údajov 

             1.3.1 Obyvateľstvo 

             1.3.2 Školstvo

             1.3.3. Kultúra a šport 

             1.3.4 Zdravotníctvo 

             1.3.5 Služby 

             1.3.6 Nezamestnanosť 

             1.3.7 Sociálne znevýhodnené skupiny 

                      Seniori

                      Nezamestnaní a zamestnanci s nízkym vzdelaním

                      Deti, mládež a rodiny v riziku sociálneho vylúčenia

                      Zdravotne postihnutí

                      Občania so sociálnymi a spoločenskými problémami

     1.4 Analýza stavu poskytovaných sociálnych služieb 

     1.5 Analýza požiadaviek prijímateľov sociálnych služieb 

    1.6 SWOT analýza v sociálnej oblasti 

2. CIELE A PRIORITY ROZVOJA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB 

    2.1 Rozvoj ambulantných a pobytových sociálnych služieb 

    2.2 Časový plán realizácie koncepcie rozvoja sociálnych služieb 

           2.2.1 Finančné podmienky obce na poskytovanie sociálnej služby

3. SPŌSOB VYHODNOCOVANIA KONCEPCIE ROZVOJA SOCIĹNYCH SLUŽIEB

4. PODMIENKY A SPŌSOB ZMENY A AKTUALIZÁCIE KPSS

5. SÚLAD POSKYTIOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Záver 

Prílohy

Úvod 

Komunitné plánovanie sociálnych služieb je jednou zo základných metód riadenia rozvojových procesov, pomocou ktorej je možné plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám jednotlivých občanov miest. Výsledkom procesu je komunitný plán sociálnych služieb. Úlohou komunitného plánu je pojať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov mesta a predchádzať sociálnemu vylúčeniu či sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín. Komunitný plán obce  sa vypracúva v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb s ohľadom na miestne špecifiká a potreby. Stratégia rozvoja sociálnych služieb obce v predkladanom komunitnom pláne zahŕňa v sebe aktualizáciu kompetencií podľa novej legislatívy zákona o sociálnych službách, ktorý značne rozširuje pôsobnosť obce a prioritne podporuje rozvoj:

-          Zvyšovania kvality poskytovaných sociálnych služieb,

-          Komunitných a terénnych služieb,

-          Sociálneho poradenstva, prevencie a krízovej intervencie,

-          Odborného a osobného rastu zamestnancov v sociálnych službách

 Pri spracovávaní komunitného plánu je nevyhnutné vypracovať analýzy organizácie a jej portfólia, ktorá nám dáva odpoveď na otázky. Čo práve robíme? Aké produkty a služby sme ponúkali v minulosti, aké ponúkame teraz a aké budeme ponúkať v budúcnosti? Ktoré projekty boli pre nás úspešné a prispeli k naplneniu poslania organizácie a majú potenciál rásť, byť tvorivé a dynamické do budúcnosti.

Výsledkom komunitného plánovania by mala byť odpoveď na otázky typu:

- Aké sociálne služby treba vytvoriť?

- Aké sociálne skupiny potrebujú zvýšenú starostlivosť?

- Aké má obec ľudské, materiálne a finančné zdroje na poskytovanie sociálnych

služieb?

Už zo samého pojmu „komunitný“ môžeme predpokladať, že celé komunitné plánovanie vo všetkých jeho fázach prebieha za účasti komunity, teda predovšetkým zástupcov užívateľov, poskytovateľov a zadávateľov sociálnych služieb. Základným princípom komunitného plánovania sociálnych služieb je princíp triády, ktorý deklaruje, že v rámci metódy a procesu komunitného plánovania sociálnych služieb spolu plánujú a spolupracujú minimálne tri strany:

· Užívatelia sociálnych služieb

· Zadávatelia sociálnych služieb

· Poskytovatelia sociálnych služieb

            Zmyslom komunitného plánovania je taktiež aktivizácia obyvateľstva a skvalitnenie poskytovania sociálnych služieb spoločným koordinovaným postupom, posilňovanie sociálnej súdržnosti všetkých obyvateľov obce a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii jednotlivcov a skupín. Hlavným zámerom realizácie komunitného plánu sociálnych služieb je spokojnosť občanov s poskytovanými službami v obci, zvýšenie kvality, aktívny záujem ľudí o udržateľnosť a rozvoj komunity obce.

1 VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB 

1.1  Právny rámec poskytovania sociálnych služieb 

V roku 2008 pristúpilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k zásadnej zmene pri poskytovaní sociálnych služieb v Slovenskej republike. Prijatím zákona NR SR 
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. 
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009 sa stanovili nové postupy a formy poskytovania sociálnych služieb. V zákone o sociálnych službách sú podrobne upravené povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ide napríklad o povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnych služieb tzv. štandardy kvality. Zákon o sociálnych službách rozdeľuje sociálne služby v závislosti od povahy nepriaznivej sociálnej situácie alebo od cieľovej skupiny, ktorej sú určené:

(1) Sociálne služby podľa druhu sú

A) SOCIÁLNE SLUŽBY KRÍZOVEJ INTERVENCIE, KTORÝMI SÚ:

1. terénna sociálna služba krízovej intervencie,

2. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú:

2.1. nízkoprahové denné centrum,

2.2. integračné centrum,

2.3. komunitné centrum,

2.4. nocľaháreň,

2.5. útulok,

2.6. domov na polceste,

2.7. zariadenie núdzového bývania,

3. nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu,

B) SOCIÁLNE SLUŽBY NA PODPORU RODINY S DEŤMI, KTORÝMI SÚ:

1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

2. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,

3. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života,

4. služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa,

5. služba včasnej intervencie,

C) SOCIÁLNE SLUŽBY NA RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Z DÔVODU ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA, NEPRIAZNIVÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU ALEBO Z DÔVODU DOVŔŠENIA DÔCHODKOVÉHO VEKU, KTORÝMI SÚ

1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, ktorými sú:

1.1. zariadenie podporovaného bývania,

1.2. zariadenie pre seniorov,

1.3. zariadenie opatrovateľskej služby,

1.4. rehabilitačné stredisko,

1.5. domov sociálnych služieb,

1.6. špecializované zariadenie,

1.7. denný stacionár,

2. domáca opatrovateľská služba (ďalej len "opatrovateľská služba"),"

3. prepravná služba,

4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

5. tlmočnícka služba,

6. sprostredkovanie tlmočníckej služby,

7. sprostredkovanie osobnej asistencie,

8. požičiavanie pomôcok,

D) SOCIÁLNE SLUŽBY S POUŽITÍM TELEKOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ, KTORÝMI SÚ

1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

E) PODPORNÉ SLUŽBY, KTORÝMI SÚ

1. odľahčovacia služba,

2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,

4. podpora samostatného bývania,

5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni,

6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni,

7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

Sociálna oblasť súvisí s dokumentmi vyššej úrovne a to:

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020

Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014-2020

Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019

Národná stratégia na ochranu detí pred násilím Národná stratégia zamestnanosti do roku 2020

Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020

Koncepcia rozvoja sociálnych služieb BSK

Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2016-2020

Zákon č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov

Zákon č. 417/2013 Z.z. o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 36/2005 Z.z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení  niektorých zákonov

            Štát priamo v § 83 odsek 2 zákona 448/2008 Z.z o sociálnych službách ukladá obci vypracovanie a schválenie komunitného plánu sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadní miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných na území obce a určí personálne, finančné, prevádzkové a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.

MPSVR SR vydalo Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020, ako záväzný dokument, vypracovaný v súlade so zákonom slúžiaci ako nástroj štátnej politiky rozvoja a sociálnych služieb a taktiež systémovým vyjadrením záujmov, úloh a podporných opatrení vlády SR v tejto oblasti. Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú odzrkadlením reálnej situácie poskytovania sociálnych služieb v SR (najmä ich nedostupnosť, nedostatočné materiálno technické zabezpečenie, personálne podmienky poskytovania sociálnych služieb) a vychádzajú z potrieb identifikovaných v rámci SR a zároveň z priorít Európskeho spoločenstva (dostupnosť, prístupnosť sociálnych služieb, ich finančná udržateľnosť).

Jedným z prierezových princípov národných  priorít je deinštitucionalizácia sociálnych služieb a postupné znižovanie zariadení sociálnych služieb a prevádzkovanie zariadení s nízkou kapacitou (zariadenia rodinného typu) a podpora poskytovania terénnych a ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom.

            Rozvoj sociálnych služieb je jedným z predpokladov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, a preto je nevyhnutné, aby obec zohľadňovala rozvoj sociálnych služieb v súlade so stanovenými národnými prioritami.

1.2  Úlohy a kompetencie obce v zmysle platných sociálnych zákonov 

Kompetencie obcí v sociálnej oblasti sú rozsiahle a dotýkajú sa všetkých oblastí sociálneho zabezpečenia. Obec má nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní úloh spojených 
s riešením hmotnej aj sociálnej núdze občanov, sociálnej pomoci, sociálnoprávnej ochrany 
a sociálnej kurately a najmä v oblasti sociálnych služieb.

Miestna legislatíva

- všeobecné záväzné nariadenia obce, ktoré sa týkajú sociálnej problematiky,

- zásady poskytovania finančnej pomoci.

Zákon o sociálnych službách  č. 448/2008 Z.z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov dáva obci tieto hlavné kompetencie a úlohy:

Podľa § 80 zákona 448/2008 Z.z.

Obec 

a, vypracúva, schvaľuje Komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode

b, utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja

c, je správnym orgánom v konaniach o

 1, odkázanosti na sociálnu službu

 - v zariadení pre seniorov

 - v zariadení opatrovateľskej služby

 - v dennom stacionári

 - v odkázanosti na opatrovateľskú službu

 - v odkázanosti na prepravnú službu

 - a ďalšie

d, vyhotovuje posudok  a rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu

e, poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie

 1. sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie

 základných životných potrieb v nocľahárni, v nízkoprahovom dennom centre

2. sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, v zariadení

 pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári

 3. opatrovateľskej služby

 4. prepravnej služby

 5. odľahčovacej služby

 6. pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31

 7. terénnej sociálnej služby krízovej intervencie

f, poskytuje základné sociálne poradenstvo

g, môže poskytovať alebo zabezpečovať poskytovanie aj iných druhov sociálnej

služby

podľa § 12

h, uzatvára zmluvu

 1. o poskytovaní sociálnej služby

 2. o poskytnutí finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej

 fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku

 sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby

 3. o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6 s inou obcou

 alebo iným poskytovateľom sociálnej služby, ktorého zriadila iná obec, alebo

 vyšší územný celok a ďalšie

V ustanoveniach §§ 82 a 83 upravuje zákon o sociálnych službách úlohy obce v komunitnom rozvoji a komunitnom plánovaní:

§ 82

Komunitný rozvoj, komunitná práca a komunitná rehabilitácia

1, Obec za účelom predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia  nepriaznivých sociálnych situáciách a riešenia miestnych problémov utvára  podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych  služieb podľa tohto zákona, a na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu.

1. Komunitná práca je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu problémov v rámci miestneho spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.

2. Komunitná rehabilitácia je koordinácia činnosti subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti….

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej

sociálnej situácií a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Za účelom vykonávania

komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

§ 83

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

Obec vypracúva komunitný plán sociálnych služieb v spolupráci

- s inými poskytovateľmi sociálnych služieb  v územnom obvode

- s prijímateľmi sociálnych služieb v územnom obvode

1. Obec podľa § 80 písm. a, vypracúva  a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode.

2. Komunitný plán sociálnych služieb obsahuje najmä:

- analýzu stavu poskytovaných sociálnych služieb v územnom obvode obce

 - analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnej služby a ďalších obyvateľov v územnom obvode obce na rozvoj sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín v územnom obvode obce

- analýzu sociologických údajov a demografických údajov v územnom obvode obce

           - určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb  podľa a jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a cieľových skupín, vrátane kvantifikácie potrebnej kapacity týchto služieb, a ak ide o sociálnu službu v zariadení, potrebného počtu miest v jednotlivých druhoch zariadení v územnom obvode obce

- časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb s určením kapacity jednotlivých druhov sociálnych služieb, foriem sociálnych služieb a ak ide o sociálnu službu v zariadení, počtu miest v jednotlivých zariadení, v jednotlivých rokoch v členení na existujúcu kapacitu a kvantifikovanú potrebu navýšenia kapacity tak, aby boli vytvorené podmienky na zabezpečenie dostupnosti sociálnej služby pre obyvateľov obce a vyššieho územného celku, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, vrátane určenia finančných podmienok, personálnych podmienok, prevádzkových podmienok a organizačných podmienok, ktoré vytvára obec a zapojené subjekty na tvorbu a realizáciu komunitného plánu sociálnych služieb

 - spôsob  každoročného vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb

 - podmienky a spôsob zmeny aktualizácie komunitného plánu sociálnych služieb

Cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb je:

a. posilňovať sociálnu súdržnosť všetkých obyvateľov obce

b. predísť sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín

c. opäť vtiahnuť do života komunity tých, ktorí stoja na jej okraji

Obec schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb a do 15 dní od jeho schválenia ho predkladá vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa nachádza.

KOMUNITA A KOMUNITNÝ ROZVOJ

            Komunita je skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou v obci alebo v časti a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele.

Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu za účelom predchádzania vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.

Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva, hlavne rozvojom sociálnych služieb.

Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti subjektov – rodiny, obce, vzdelávacích inštitúcií, poskytovateľov sociálnych služieb, poskytovateľov služieb v zamestnanosti a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora je začlenenia do spoločnosti.

Za účelom vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

ÚČASTNÍCI KOMUNITNÉHO PLÁNU SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

            Na trhu sociálnych služieb sa podieľajú traja aktéri – užívateľ, poskytovateľ a objednávateľ. Tieto tri skupiny sa sústavne a priebežne schádzajú a rokujú spolu o dohode, ako čo najlepšie naplniť predstavy a požiadavky každého z nich.

- Prijímateľ sociálnej služby – je fyzická osoba, ktorá využíva sociálne služby, nakoľko sa ocitla v nepriaznivej sociálnej situácii

- Poskytovateľ sociálnej služby  - je subjekt poskytujúci sociálne služby za podmienok stanovených zákonom alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá zriadila na tento účel:

a/ verejný poskytovateľ – obec, vyšší územný celok

b/ neverejný poskytovateľ – nezisková organizácia, občianske združenie, a pod.

- Objednávateľ sociálnej služby 

a/ osoba, ktorá zabezpečuje poskytovanie sociálnych služieb

b/ obec a vyšší územný celok – subjekt v kompetencií ktorého je sociálna služba

- Sociálna služba je súbor odbornej, obslužnej alebo ďalšej činnosti, zamerané na:

a/ prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity

b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a podpora je začlenenia do spoločnosti

c/ zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb fyzickej osoby

d/ riešenie krízovej sociálnej situácie

e/ prevenciu sociálneho vylúčenia.

SOCIÁLNE BÝVANIE

            Úlohou štátu v rámci sociálnej politiky je vytvárať legislatívne a ekonomické podmienky pre dostupnosť bývania aj domácnostiam s nízkymi príjmami a pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva. Keďže časť obyvateľstva nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu bytu, ani takou výškou príjmu, ktorá by mu umožnila splácať hypotekárny úver, sú tieto domácnosti odkázané na pomoc verejného sektora.

Výstavbu nájomných bytov pre verejný nájomný sektor budú naďalej zabezpečovať hlavne obce. Je však potrebné vytvárať podmienky, aby sa do tejto výstavby mohli v širšej miere zapojiť aj neziskové organizácie a iné subjekty.

Sociálna politika v oblasti bývania definuje špeciálne formy bývania určené pre nasledovné kategórie:

1/ občania, ktorí sa dostávajú do pozície skupín ohrozených sociálnym vylúčením, napr.

- občania, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez práce,

- ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím,

- mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy,

- seniori, osamelí rodičia s deťmi a mnohodetné rodiny,

- občania marginalizovanej rómskej komunity.

2/ marginalizované skupiny obyvateľstva, v najvyššej miere Rómovia, ktoré sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením napríklad v dôsledku straty bydliska, dlhodobej nezamestnanosti, závislosti od drog, nedostatočnej sociálnej prispôsobivosti.

Pre bývanie týchto skupín obyvateľstva treba vytvárať podmienky najmä v sociálnom bývaní zodpovedajúceho štandardu, alebo v prípade niektorých špecifikovaných sociálne ohrozených či vylúčených skupín v rôznych zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých je poskytovaná osobitná sociálna alebo zdravotná starostlivosť a sú zabezpečené aj iné služby v závislosti od druhu a účelu zariadenia. Do kategórie sociálneho bývania možno zahrnúť:

- nájomné byty vo verejnom nájomnom bytovom sektore vrátane malometrážnych bytov určených ako prvé bývanie pre mladé rodiny s tým, že nárok na takéto bývanie budú mať len domácnosti do stanovenej výšky príjmov,

- byty a iné formy bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami a skupiny so špecifickými potrebami, ako napríklad byty pre občanov v sociálnej núdzi, s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelých rodičov starajúcich sa o maloleté deti, mnohodetné rodiny, občanov po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, občanov s problémami sociálneho začlenenia a občanov bez prístrešia,

- byty nižšieho štandardu pre neplatičov nájomného a pre marginalizované skupiny obyvateľstva,

- byty pre bývanie starších ľudí, pričom sa bude vychádzať z majetkových pomerov budúcich užívateľov.

Pre veľmi úzko špecifikované sociálne ohrozené či vylúčené skupiny obyvateľstva je bytová otázka zabezpečená vo forme zariadení sociálnych služieb. Medzi tieto zariadenia je možné zaradiť detské domovy, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, útulky atď. Zariadenia sociálnych služieb však neslúžia na zabezpečovanie bývania, ich prioritou je poskytovanie sociálnych služieb.

NÚDZA

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, stratu zamestnania.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Osobitný príjemca je obec, alebo ak je to odôvodnené, iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Osobitného príjemcu určuje rozhodnutím ÚPSVaR. Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytovať za cenu obvyklú a na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky a príspevkov nedosiahol účel. ÚPSVaR určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase. ÚPSVaR uvoľní osobitného príjemcu, ak pominuli dôvody na jeho určenie. Obec je osobitným príjemcov dávky a príspevkov na základe rozhodnutia ÚPSVaR aj vtedy, ak súhlasí, že bude vykonávať funkciu osobitného príjemcu voči všetkým občanom vo svojom územnom obvode, ktorým úrad priznal dávku a príspevky právoplatným rozhodnutím. Na takýto výkon osobitného príjemcu úrad s obcou uzatvorí dohodu. Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť len na prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. ÚPSVaR dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti.

SOCIÁLNE DÁVKY

V minulosti bola hodnota sociálnej dávky častokrát vyššia ako minimálna mzda či iný príjem. V novom systéme dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke motivujú občana zmeniť jeho sociálnu a životnú situáciu. Hlavným cieľom týchto zmien je, aby si ľudia vlastným pričinením, aktivitou či majetkom pomohli a neboli závislí od sociálnych príjmov.

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z.z o pomoc v hmotnej núdzi a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z.z. účinnosťou od 01.07.2016.

Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré s ním posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na:

- úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie,

- základné vybavenie domácnosti,

- zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa,

- na mimoriadne liečebné náklady.

Túto dávku možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima. V súčasnosti dávku vypláca samospráva. Deti poberateľov dávky v hmotnej núdzi majú nárok na dotáciu na stravu. Dotáciu na stravu môžu čerpať žiaci základných škôl a deti v materských školách.

1.3  Analýza sociologických a demografických údajov

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj  svojho územia a o potreby jeho obyvateľov. Základným riadiacim dokumentom, ktorý usmerňuje všetky plánované rozvojové aktivity obce je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. PHSR obce Hrubý Šúr deklaruje rozšírenú víziu obce takto:

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hrubý Šúr s výhľadom do roku 2022 (PHSR) je strednodobý strategický dokument, ktorý na základe analýzy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce stanovuje jeho strategické ciele a priority rozvoja. Je prostriedkom na napĺňanie vízie ďalšieho smerovania rozvoja obce.  Úspešná implementácia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hrubý Šúr napomôcť k zlepšeniu vybavenosti obce základnou infraštruktúrou, povzbudeniu podnikateľskej aktivity, rozvoju vidieckej turistiky, efektívnemu zvýšeniu využitia miestnych daností, aktivizácii miestneho obyvateľstva, oživeniu kultúrneho, športového a spoločenského života v obci, zlepšeniu sociálnej klímy a životného prostredia. Následne na to môže realizácia opatrení stanovených PHSR generovať príjmy a tým zvýšiť celkovú životnú úroveň obyvateľstva a zároveň postaviť pevné základy zodpovednej miestnej samosprávy.

            Sociálna analýza je súhrn faktorov v oblasti sociálnej, technologickej, ekonomickej a politickej. Ide o problémy a zámery na celoštátnej či nadnárodnej úrovni, ktoré majú vplyv na miestny rozvoj sociálnych služieb. Jednotlivé faktory sa vzájomne ovplyvňujú a nemožno ich posudzovať oddelene.

-Technologické faktory  ovplyvnia tempo inovácií v technológiách, najmä informačných, podstatne zvyšujú produktivitu i kvalitu výroby. Postupná informatizácia spoločnosti spôsobuje, že informácie z akejkoľvek oblasti sú šírené a dostupné rôznym spôsobom. V súčasnosti je možné poskytovať sociálne služby s využitím telekomunikačných technológií

- Sociologické faktory majú najväčší vplyv na vývoj spoločnosti a to:

a/ demografické zmeny

b/ zmeny v životnom štýle

c/ oslabovanie tradičných ľudských hodnôt

- Ekonomické faktory, ktoré svojimi zmenami za posledných dvadsať rokov ovplyvnili vývoj celej spoločnosti. V oblasti služieb vo verejnom záujme došlo k zmenám systému v oblasti organizácie, riadenia aj financovania. Od 01.07.2002, kedy sa začala decentralizácia verejnej správy, prešli sociálne zariadenia a služby do pôsobnosti samospráv.

- Politické faktory  určuje parlament a vláda zákonmi a programovými vyhláseniami alebo rozhodnutím vstúpiť do EÚ a NATO, zavedenie eura na Slovensku. Programovým vyhlásením z augusta 2006 Vláda SR sa zaviazala poskytovať pre obyvateľov taký sociálny program, ktorý bude garantovať udržanie a rozvoj ľudských, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv smerujúcich k dôstojnej životnej úrovni každého človeka. Systém sociálnej politiky bude nastavený tak, aby bol sociálne spravodlivý, transparentný, trvalo finančne udržateľný a aby zabezpečil rovnosť príležitosti. K prioritám vlády v sociálnej oblasti patrí politika zamestnanosti, pracovné vzťahy a sociálny dialóg, sociálne zabezpečenie, podpora rodiny, podpora rodovej rovnosti a efektívnosti inštitúcií.

V snahe zabezpečiť kontinuitu a efektivitu poskytovaných sociálnych služieb a súčasne v snahe podporiť zotrvanie ľudí odkázaných na pomoc čo najdlhšie v ich prirodzenom rodinnom prostredí v súčasnosti prebieha proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb na Slovensku. Vláda SR schválila dňa 30.11.2011 Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti(ďalej len Stratégia DI). Slovenská republika sa týmto dokumentom hlási k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov dlhodobo uplatňovaného, ale už historicky prekonaného modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach, menovite detí v náhradnej starostlivosti a ľudí so zdravotným postihnutím, seniorov, a jeho nahradenie alternatívnym modelom služieb a opatrení, svojim charakterom čo najviac podobným podmienkam bežného života.

Základným zámerom deinštitucionalizáície v SR je vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov, odkázaných na pomoc spoločnosti, v prirodzenom sociálnom prostredí komunity, prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme. Dňa 14.12.2012 bol schválený národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb. Vypracovanie Národného akčného plánu DI je jednou zo základných úloh Stratégie DI. Národný akčný plán DI predstavuje základný plánovací dokument Stratégie DI v oblasti prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb v SR.

Poloha obce: 

V malebnom prostredí Podunajskej nížiny, dvadsaťpäť kilometrov východne od Bratislavy, leží úhľadná dedinka Hrubý Šúr. Táto obec patrí do okresu Senec,  rozprestiera  sa na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda. 

Vznik obce: 

Archeologické nálezy v katastri a okolitých lokalitách dokazujú prítomnosť človeka už od mladšej doby kamennej. Priamy doklad o osídlení katastra obce pochádza zo 7. storočia. Pri hlbokej orbe v lokalite Csandal boli roku 1952 objavené ľudské kosti a rôzne dobové zbrane. Ďalšou lokalitou je Kerektó, kde sa našlo pohrebisko z 8.–11. storočia. Prvé písomné pamiatky, v ktorých je zmienka aj o obci, pochádzajú z 13. storočia a sú uložené v štátnych archívoch. Najstaršia písomná pamiatka pochádza z roku 1245, v ktorej sa obec – osada spomína ako SWR. V listine z 15. marca 1256 sa uvádza, že vlastníkom chotára a osady je magister Bolch de Súr.  Územie obce sa spočiatku uvádza ako usadlosť (majetok), neskôr ako osada. Predajom, dedením, darovaním či iným spôsobom obec a jej kataster pripadli zemanom a zemianskym rodinám Jókaiovcov, Feéliovcov, Szüllőovcov. V 15. storočí patrila obec ako poddanská dedina Petheovcom a Csorbovcom, neskôr Illésháziovcom, Ságiovcom a nakoniec Pálffyovcom, ktorí si moc a vplyv nad obcou udržali až do roku 1918. 

Názov obce Hegysúr – terajší Hrubý Šúr – sa prvýkrát objavuje na listine z roku 1524 z čias panovania kráľa Ľudovíta II. Obec bola v tomto období poddanskou dedinou zaoberajúcou sa poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. Od 18. storočia obec spravovali richtári a tzv. prísediaci. Podľa písomných záznamov prvým obecným richtárom bol Ján Takács, neskôr Ján Berka. Vzhľadom na to, že obec vo svojej histórii vystriedala mnohých majiteľov, neprijala za svoj erb žiaden z rodových erbov majiteľov, ale zvolila si do svojich obecných pečatí vlastný motív. 

1.3.1. Obyvateľstvo 

Socio‐ekonomický rozvoj primárne závisí od rozvoja ľudských zdrojov, pretože sa podieľa na tvorbe ekonomických hodnôt           z podnikateľského hľadiska a z hľadiska spotreby  tovarov a služieb. Obyvateľstvo pre obec predstavuje nielen významný sociálny kapitál, ale aj dynamický element vzhľadom na jeho počet, štruktúru, priestorové rozloženie a iné znaky. V obci Hrubý Šúr má k 31.12.2017 trvalý pobyt  950 obyvateľov. Počet obyvateľov prudko rastie v dôsledku novej výstavby v obci. Vývoj počtu obyvateľstva dokumentuje tabuľka 1,2

            

ROK	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017
Počet obyvateľov	774	793	821	860	908	927	950

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu (ďalej len „ŠÚ“), OcÚ 2017            

Obyvateľstvo podľa vekovej štruktúry z materiálov  za rok 2017 dokumentuje tabuľka 3

Vek. Skupina/rok	2017
Predproduktívny vek od 0 – 14 rokov	208
Produktívny vek spolu: Poproduktívny vek spolu:	532                              210

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ, OcÚ 2017

Na základe uvedených hodnôt v tabuľke má vývoj počtu obyvateľstva rastúci trend.  V obci počet obyvateľov z roka na rok rastie, čo má za následok zlepšujúcu sa demografickú štruktúru obyvateľstva a tým aj rozrastanie sa obce a vzrastanie jej rozvojového potenciálu. Nárast počtu obyvateľov v obci bol hlavne na základe toho, že sa kopíruje trend presunu na vidiek mimo ruchu mesta - obyvatelia hlavného mesta sa sťahujú do rodinných domov priľahlých satelitov vďaka rozmachu developerských projektov na podporu komplexnej a individuálnej bytovej a domovej výstavby. K tomuto trendu prispieva aj priaznivý vývoj na trhu s hypotékami.Vzhľadom na predpokladanú realizáciu stavieb domov a bytov, je predpoklad, že hustota obyvateľstva bude mať naďalej stúpajúcu tendenciu. 

Môžeme konštatovať, že nárast počtu poproduktívneho obyvateľstva nie je taký rýchly ako u iných obci v Bratislavskom samosprávnom kraji. I napriek týmto skutočnostiam štruktúra obyvateľstva obce v dôsledku stagnácie počtu obyvateľov predproduktívnom veku oproti nárastu poproduktívneho v blízkej b